Oh, Layla!

•6•

Po tom, ako som vstala z postele, cítila som sa sama. Áno, Jenn tvrdo spala vo vedlajšej posteli, ale aj napriek tomu som bola sama.
Dnes ma nevítal milý úsmev môjho otca a ani vôňa raňajok.
Jednoducho nič.

Zamkla som sa do kúpeľne. Odraz v zrkadle nevyzeral ako ja. Vyzeral staršie ako ja. 

Svoje vlasy som si zopla do gumičky a vliezla som do sprchy. Potrebovala som sa prebrať, preto som na seba pustila studenú vodu. Bola ľadová, ale mne to nevadilo. Oči som mala zatvorené, nechcela som sa pozerať na moje telo. Ani na vodu. Chcela som proste vnímať iba vody a jej malé potôčiky, ktoré sa valili dole mojím telom.

"Layla? Budeš tam dlho?" ozvalo sa za dverami.

"Nie." odpovedala som.

Zastavila som tečúcu vodu a vyšla som z kúpeľne. Iba v uteráku, ktorý som mala obmotaný okolo môjho tela. 

Svoj pohľad som zapichla do chlapca, ktorý stál v našej izbe. Nevedela som kto to je. Usmial sa na mňa a svoju pozornosť upriamil na Jenn.

"Layla! Toto je Corey." chlapec sa znova usmial a podal mi ruku.

Chcela som mu podať tú svoju, ale bála som sa, že ak uterák pustím, ocitnem sa pred nimi celkom nahá. Corey to očividne pochopil.

"Ruku si podáme niekdy inokedy." vďačne som sa na neho usmiala.

Pripadal mi veľmi milý. Mal veľké hnedé oči a milé jamky na lícach. Bol iba o pár centimetrov vyšší ako ja, a to som na svoj vek veľmi nízka. Pri Coreym som nemala pocit, že sa mám hanbiť alebo niečo podobné. 

Keď sa dali znova do reči, prešmykla som sa naspäť do kúpeľne aj s oblečením. Osušila som si svoje mokré telo a obliekla sa do čistého oblečenia. Voňala som presne ako domov. Žiaden parfém, iba domov.

Bola som hladná, ale môj žalúdok nedokázal stráviť ani jednu cereálnu tyčinku. Zbalila som si ju do tašky v nádeji, že na ňu počas dňa dostanem chuť. Moje učebnice voňali ako nové, ešte na nich bol ochranný obal. Všetko som si nahádzala do tašky. V ruke som držala svoj rozvrh. Nebolo to kto vie čo, ale chcem či nechcem, musím sa s tým tým zmieriť. 

Celý čas čo bola Jenn v kúpeľni sa Corey ani nepohol. Proste stál v strede izby a nenápadne si ma obzeral.

"Ak sa chceš niečo spýtať, do toho!" vyzvala som ho.

"Vážne? Viem, že možno o tom nechceš hovoriť s úplne cudzím chalanom."

Zasmiala som sa. "To je v pohode, pýtaj sa."

Corey si sadol na vedľajšiu postel. " Odkiaľ si sem prišla?"

"Bývala som v Toronte. Teda, ja, môj brat a rodičia. Otec však dostal lukratívny flek tu v New Yorku a tak sme sa sem presťahovali." vysvetlila som.

Corey na mňa prekvapene hľadel.

"Ty si vymenila Kanadu za New York?!" 

"Áno, musela som. Ver mi, nechcelo sa mi sťahovať." 

"Raz mi pekne dopodrobna porozprávaš, aké to tam je." usmial sa.

Ja som len prikývla. Corey bol na mňa veľmi milý. Potešila som sa, že sa ďalej nepýtal, ale zároveň som mu chcela všetko vyrozprávať. Mala som pocit, že ma pochopí. 

Niekto zaklopal na dvere. Postavila som sa otvorila som dvere. Za dverami stál Kyle a vyškieral sa od ucha k uchu. Za uchom mal nezapálenú cigaretu a na sebe kockovanú košeľu.

"Ahoj Parkerová!" pozdravil ma. 

"Ahoj Kyle." 

Hodnú chvíľu sme tam len tak stáli a pozerali sa na seba. Bolo to trápne.

"Vieš, tak trochu som dúfal, že ma pozveš dnu." povedal Kyle.

"Oh, prepáč. Poď dnu." išla som sa od hanby prepadnúť. 

Kyle chcel prekročiť prah mojich dverí, no ja som ho zastavila.

"Počkaj, tú cigaretu schovaj." 

Kyle nerozumel. "Prečo? Nepríde ti to sexy?"

"Nie!" povedala som s úsmevom na tvári.

"Fajn, ako chceš. Ale iba kvôli tomu, že je to tvoja izba." zobral cigaretu, ktorú mal za uchom a strčil si ju do vrecka.

"Nech ťa Boh chráni, ak sa zlomí." zamrmlal.

Corey, ktorý pred tým pokojne sedel na posteli vstal a chystal sa na odchod.

"Rada som ťa spoznala." povedala som.

"Aj ja." usmial sa a spolu s Jenn odišli z izby.

S úsmevom so  sa posadila na posteľ. Kyle sa začal smiať.

"Čo ti je vtipné?" nerozumela som.

"Ten pohľad, ktorým si sa na neho pozerala."

"Corey je veľmi milý. Neviem čo proti tomu máš."

"Hej a taktiež je veľmi teplý." začal sa smieť ešte viac.

Ou, to som nevedela. " Huh, to som netušila." 

Kyle sa váľal po posteli a chytal sa za brucho. "Coreymu by si sa veru nepáčila. A navyše má priateľa." 

"To je zlaté." povedala som.

Kyle zvážnel. "Ako by som vyzeral, keby som držal za ruku tvojho brata?" 

Chytila som sa za čelo. "Nerob si z toho srandu."

"Oh Layla, potrebuješ sprievodcu touto školou. A ja-ako stratená duša, ktorá tu len tak bezcieľne pobehuje a hľadá si nové obete- sa ťa samozrejme ujmem."

"Kyle, potrebuješ pomoc."

Kyle sa postavil a podišiel ku mne. "Nie, ty potrebuješ pomôcť. S touto taškou, je naozaj ťažká." vzal si môj batoh a otvoril dvere.

"A teraz sa postav a nasleduj svojho sprievodcu." zavelil a ja som ho poslušne nasledovala. Čo iné mi ostávalo?