Oh, Layla!

•31•

"Čo ak nás niekto uvidí?" spýtala som sa potichu.

Kyle mykol plecom.
"Pravdepodobne ho zoberieme so sebou."

"Kyle!"

Vzdychol si a narovnal plecia.
"Ty si nikdy nebola za školou, čo?"

Pokrútila som hlavou.
"Nemala som dôvod." rýchlo som dodala.

"Nikdy nie je dôvod. Proste ideš." usmial sa.

Vtedy sa Jenn dorútila z izby až k nám na chodbu. Posledný raz sa obzrela v zrkadle a zamkla izbu.
Nevedeli sme sa dohodnúť, na aký film pôjdeme, preto sme sa rozhodli, že si vyberieme na mieste.
Aj tak si však stále myslím, že nakoniec vyhrá komédia so Zackom Efronom. Úprimne by mi to nevadilo.

Možno som ako malá snívala o niekom ako bol Troy z High School Musical. A možno sa na tom dnes len smejem. Ale, nebudeme si tu klamať, Troy bol ten vysnený náš všetkých.

Držala som Kylea za ruku a prechádzali sme cez mokré ulice New Yorku. Po včerajšom lejaku zostali veľké špinavé kaluže rozprestierajúce sa po takmer celej ceste. Mala som čo robiť aby som svoje plátenky udržala suché.
Jenn počas celej cesty rozprávala. Ja som ju však nepočúvala. Občas sa niečo spýtala, no ja som odpovedala len áno, alebo nie. Svoj zrak som nespúšťala z Kylea a jeho riflovej bundy, na ktorej mal pripnutých niekoľko odznakov. Boli na nich logá známych kapiel, alebo úryvky z textov. Klasický smajlík s krížikmi namiesto očí a pod ním názov kapely Nirvana, alebo vlnitá biela čiara na čiernom podklade bol znak Arctic Monkeys a mal tam dokonca aj obrátený dom kapely The Neighbourhood.

Oči som premiestnila na naše spojené ruky a potom znova na jeho tvár.
Ani tentoraz jeho vlasy neboli upravené. Tmavé hnedé vlasy mu stáli na všetky strany, no tak to má byť.
Jeho pohľad smeroval dopredu, na rušnú ulicu, ale keď perifétnym videním zbadal, že ho pozorujem, usmial sa.

"Čo myslíš, Layla?" z mojich myšlienok ma vytrhla Jenn s jej otázkou.

"Ehm, čo si sa pýtala?"

Jenn zastavila a obrátila sa mojim smerom.
"Nič, iba som chcela vedieť, či ma počúvaš." povedala.

Zahanbene som sa na ňu pozrela.
"Prepáč, už ťa počúvam."

"Nemusíš, idem naspäť na izbu."

"Počkaj Jenn, ja....prepáč, že som ťa nepočúvala."

"Layla je to v poriadku, úplne ťa chápem. Nechám vás dvoch osamote." usmiala sa.

"Naozaj?" spýtala som sa.

"Áno." žmurkla a otočila sa na odchod.

Takmer na rohu ulice som videla ako si z tašky vybrala mobil a začala telefonovať. Istým spôsobom ma to upokojilo, pretože viem, že Jenn má veľa kamarátov. Aj keď o nich nehovorí, viem, źe ich je veľa.
Ešte chvíľu som pozorovala jej hojdavú chôdzu, až napokoj ona a jej veľké kučery zmizli za rohom.

"Teraz aspoň vieme, na aký film pôjdeme." povedal Kyle.

"Áno? Na aký?" nadvihla som obočie.

"No predsa na super vtipnú komédiu, v ktorej hlavnú úlohy hrá idol nejednej ženskej bytosti."

"Nemusíme ísť na to." zasmiala som sa.

"Ale ja chcem. A viem, že ty chceš tiež." objal ma okolo pliec.

"Niekedy mám pocit, že nálady striedaš častejšie ako Jenn jej potencionálnych partnerov."

So smiechom pokrútil hlavou.
"Ja mám len jednu náladu, ktorá má viac podôb." povedal a vykročil smerom do mesta.

• • •

Potom, ako sme v sále dostali záchvat smiechu v tej najnevhodnejšej chvíli a následne Kyle vysypal pukance, nás vyhodili. Seriózne k nám prišiel chalan s baterkou a požiadal nás, aby sme opustili sálu. Peniaze za nedopozeraný film nám, samozrejme, nevrátili.
Nikdy predtým sa mi to nestalo a úprimne som si myslela, že to ani nie je možné. No, očividne je.

"Asi by ma to malo trápiť, ale vždy keď na to pomyslím, predstavím si toho chlapca v uniforme, ktorý po nás prišiel." zasmiala som sa.

Kyle vydýchol sivý dym a zasmial sa tiež.
"Mohli by ste prosím opustiť túto sálu? Bol som poverený touto prosbou na základe ľudí, ktorým vaše správanie vadí." napodobnil hlas chlapca v uniforme so strojčekom na zuboch.
Už takto to bolo vtipné, no Kyle k tomu pridal šušlanie, pre lepší efekt.

Musela som zastať a chytiť sa za brucho, pretože ma od smiechu začalo bolieť.
"Nemali by sme si z neho robiť srandu." povedala som.

Kyle sa na mňa prekvapene pozrel.
"Hej? Na to si mala myslieť vtedy, keď si sa mu vysmiala do tváre pred celou sálou."

"Sakra."

"Niečo mi však hovorí, že si nebola prvá a ani posledná." zasmial sa a odhodil ohorok cigarety.

"Poď, pôjdeme sa najesť."

"Ty chceš ísť do školy?" spýtala som sa.

"Prečo nie?"

"Pretože sme v nej celý deň neboli?"

"Neboj sa, učitelia na obedy nechodia a ľuďom je to jedno."

Nahlas som zo seba vydýchla vzduch.
"Modli sa, aby boli na obed lievance."

Kyle sa zazubil.
"Modliť sa nebudem. Ani, keď ma o to požiadaš."

Sadli sme si na lavičku (skôr sme si sadli na operadlo lavičky a nohy sme si položili na lavičku, pretože sa na nej leskli kvapôčky vody) v parku neďaleko školy. Čakali sme na čas obeda, aby sme sa mohli ísť najesť.

"Prečo? Nie si veriaci?" spýtala som sa.

Kyle pokrútil hlavou.
"Ak by som už v niečo veril, určite by to nebol chlapík, ktorý sa nazýva Bohom len preto, lebo vstal z mŕtvych. A vôbec, ako je to možné? Vstať z mŕtvych?"

"Tu nejde o to, či to je alebo nie je možné, tu jde o silu viery."

"Ty veríš v Boha?" spýtal sa.

"Nie."

"A v čo veríš?"

"Neviem. V osud?"

"V osud?" nechápal.

"Myslím tým, že verím v to, že všetko čo sa v mojom živote stalo, alebo sa ešte len stane, tak má byť."

"To je blbosť." vyhlásil.

"A v čo veríš ty, Kyle?"

Kyle sa postavil predomňa a rukami ukázal na veci okolo seba.
"Je úplne jedno, či si kresťan, alebo moslim, pretože všetci máme rovnakého boha. Akurát sa volá inak. Môže sa volať Alah, alebo aj Budha. A preto, ja verím v seba. A v prítomnosť. A v to, že jediný, kto môže ovládať môj život som ja. Možno je dané, že zajtra zomriem, no len ja môžem urobiť všetko preto, aby som z tohto skurveného sveta odišiel s radosťou z toho, že som ho prežil podľa mojich predstáv." dokočil svoj monológ a usmial sa.

To bol Kyle Rowell, do ktorého som sa zamilovala.

Ps. V úryvku, kde Kyle hovorí o tom, prečo neverí v Boha nehľadajte žiadny 'útok' na veriacich, či kresťanov. Bol to čisto len Kyleov názor na danú vec.
♡

little_bean69 'obľúbené' songy sú určite Smells like teen spirit, Do I wanna know a Sweather Wearther :) :D