Obsah:
Už od malička nám každý vlieva do hlavy, že raz budeme vďační za každý zákaz či prinútenie od našich. Ale Jenny Lensová si je istá opakom. Po rozchode rodičov sa odsťahovala spolu s mamou do Spojených štátov. Otec a starší brat však odišli do Európy a to sa stáva jej jediným kľúčom k tomu ich nájsť. Tajne si podáva prihlášku aj na Londýnsku technickú odbornú školu o ktorej vedela, že na ňu chcel ísť vždy jej brat. Mame však povie jediné... Pôjdem do Monterealu na zdravotnícku. Po mesiaci čakania však príde kladná odpoveď a preto si balí kufre a odchádza. Na chladničke necháva list s rozlúčkou a oznámením, že musela kvôli potvrdeniu prihlášky odletieť skôr. Taxíkom sa dostaví na letisko a keď prejde kontrolou si je istá, že už ju nik a nič nezastaví.
Nájde však Jenny svojho brata? A okrem neho... Podarí sa jej na novej škole ignorovať pohŕdavý pohľad o dva roky staršieho chalana?
Úryvky:
Prológ:
Lietadlom som nikdy pred tým neletela a rozmýšľam, že ani nebudem. Rýchlo - akoby mi išlo o život - som sa pripútala ku tomu sedadlu (aj keď som naň bola pricapená viac - menej, tak ako sa len dalo) a čakala na pristatie.
"Konečne!" vykríknem do celej mojej novej izby a zvalím sa na posteľ, ku ktorej som sa okamžite rozbehla. Bolo to horšie ako si prejsť peklom - všade zápchy, stále len státie na semaforoch, potom za schodci a z tohto ma skoro rachlo. To najhoršie prišlo však až keď som vstúpila do internátnej budovy...
Obsah:
Lea je 17 ročné mladé dievča, ktoré si prešlo nezhodami, klamstvom a útekom - ako 15 ročná utiekla z domu. Dôvod jej úteku je ten, že jej bohatá rodina (mama, otec, sestry) nebola, až taká dokonalá ako v novinách. Zistila krutú pravdu, o tom ako ubližujú ľuďom, o tom ako ich okrádajú a o tom, že jej sestry sú rovnaké. Utiekla, ale nie do iného štátu, ale do iného mesta, zmenila školu, v ktorej vystupovala ako líza - neviditeľné a nepoznané dievča, skrýva sa pod slnečnými okuliarmi a hrubými oblečením, do tváre jej nik nikdy nevidel...
V škole bola odsúdená sama na seba, každý ňou opovrhoval, pre každého to bola šedá myš.
Úryvky:
1.Kapitola:
"Moli, ja viem, že je to ťažké, ale pokús sa myslieť na to, že sem čoskoro nakráča a objíme ťa," snažím sa ju utíšiť, síce takého neschopného brata by som nechcela mať, čo by sa na mňa vykašlal len preto, že mám nádor na oboch obličkách. Áno, dobre ste počuli, na oboch obličkách má Moli nádor a to má len 8 rokov. Ešte sa nenašiel vhodný darca a jej čas sa kráti.
3.Kapitola:
"Už je to lepšie, doktori povedali, že si bola moja posledná šanca, inak by som tu bola možno ešte týždeň a keď to povedali mojim rodičom, mamina sa rozplakala a otecko ju začal objímať a môj braček podišiel ku mne a povedal mi, že neprišiel preto, že ma nechcel vidieť v takom stave, ale nechápem, veď ak by nám mal umrieť niekto koho máme radi, tak by sme chceli byť stále s ním."
Názor:
Autorka miluje písanie. Citujem:"Chcem zaujať viac ľudí a dokázať aj sama sebe, že na to mám." I toto je posolstvo tohto projektu. Dokázať ľuďom, že na to majú. Podporiť. Autorka by veľmi rada počula vaše názory na jej tvorbu, tak sa nebojte vyjadriť v komentároch. S prvým príbehom len začína. Zatiaľ je tam len prológ, ale o malú chvíľu sa tam nazbierajú nové časti. Berte to optimisticky. Aspoň budete môcť byť s príbehom už od začiatku. Druhý príbeh je trošku smutný, ale život píše aj smutné scenáre. Kto sa chce zamyslieť nad životom, tak si príbeh určite rád prečíta.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
YOU ARE READING
Pomôžeme si
Short StoryBežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...