Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Posledné slová, ktoré mu povedala, boli: "Nevracaj sa."No on ju neposlúchol. Vracia sa každú noc v jej snoch."Nenávidím tvoje modré oči!" skríkla ona."Nenávidím keď klameš!" skríkol on.No jej sny ju iba pripravovali na realitu..."Nevracaj sa.""Ty vieš, že sa jedného dňa vrátim."
Úryvky:
Prológ:
"Ako sa to začalo, slečna Invisible?" spýtala sa ma moja psychologička, keď som za ňou prišla, kvôli mojim snom.
"Všetko sa to začalo, keď som sa pohádala s mojím priateľom. Teda, teraz už s mojím ex priateľom." povedala som roztraseným hlasom. Celá som sa chvela. Je možné, že všetko, čo mi hovorí v tých snoch, môže byť pravda? Môže sa to raz naozaj stať skutočnosťou?"
"Aj vám niečo v tých snoch hovorí?" spýtala sa.
"Vždy, keď ho zbadám, poviem mu, aby odišiel. Aby sa už nikdy nevracal späť a on mi na to vždy odpovie to isté. Ty vieš, že sa jedného dňa vrátim." povedala som a striaslo ma. Nenávidím tú vetru. Nenávidím moje sny. Nenávidím jeho.
Kapitola 1:
Zobúdzam sa do upršaného rána. Pochmúrne počasie a kvapky, ktoré dopadajú na okno, vo mne vyvolali nepríjemný pocit prázdnoty. V tej chvíli som necítila žiadnu bolesť. Zabudla som na smútok či strach. Vlastne, v tom momente pre mňa neexistovala žiadna emócia. Bolo úžasné pozorovať všetky tie kvapky, ako padajú na zem. Každý dopad. Cítila som ho. Niekde v hĺbke môjho srdca. Keď som bola menšia, nenávidela som dážď, no teraz to tak nie je. Dážď vo mne dokáže vyvolať pokoj. Jedine pri daždi sa uvoľním a zabúdam na všetky problémy, stres. Menšie jamky na cestách a chodníkoch sa po chvíli zaplnili vodou a vytvorili drobné jazierka a listy ležiace na zemi, vietor odfúkal do všetkých strán. Z tohto tranzu ma prebrala až ostrá bolesť hlavy a detský plač, ktorý vychádzal z vedľajšieho domu. Do hlavy sa mi opäť dostali nepríjemné myšlienky. To horšie nastalo až keď som si spomenula na dnešný sen.
Názor:
Ďalšia veľmi talentovaná autorka. Teší ma, že v knižke Pomôžeme si, máme toľkou šikovných ľudí. Autorka sa zameriava najmä na fanfikcion. Viem, že veľa z vás tieto žánre neobľubuje, ale myslím, že v týchto príbehoch nemusíte brať vôbec do úvahy o kom to je, ale to, aké je to napísané a napísané je to teda bravúrne. Príbeh poteší najmä nadšencov MenTa.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
