Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Zamysleli ste sa niekedy nad tým ako chutí život? Je horký, sladký, slaný alebo aký vlastne je...?
Psychopatka nemá sladký život. U nej život nemá žiadnu chuť. Žiadny význam. Prežíva, lebo musí... alebo nie?
Úryvky:
Kapitola 1:
Ráno sa zobúdzam. Naštartovaná na deň plný zážitkov. Ochotne vstanem z postele a s úsmevom idem do kúpeľne.
Bohužiaľ, takto moje ráno vôbec nevyzerá. Ukážem vám ako naozaj vyzerá. Ráno sa zobudím. Och, aké nečakané. Vonku je zas to slnko, ktoré ma privádza do šialenstva. Zas nikde nepôjdem a ani ma to nijako neláka. Prídem do našej neobyčajne obyčajnej kúpeľne, ani sa nepozriem do zrkadla viem, že vyzerám ako troska. Idem do kuchyne. Hm.... Čo si dnes dám? Asi to čo každý deň. Rožok s maslom a s paradajkami. Sadnem si a rozmýšľam či si zapnúť mobil alebo nie. Nakoniec si ho zapnem, z čírej zvedavosť. Aká som "prekvapená", keď mi príde správa od mojej kamarátky. Aspoň niekto ma má rád. Táto myšlienka mi prejde hlavou ale hneď ju aj zavrhnem.
Kapitola 2:
Hodiny, minúty a sekundy ubiehali ako roky, mesiace a dni... Vonku stále prší a ja sa dívam ako malé kvapky dopadajú na moju parapetu. Ten rytmus ma upokojoval. Nespočetne veľakrát som si želala, aby dážď nikdy neustal. Bol tak krásny. On mi vždy vedel vyčarovať úsmev na tvári. Z môjho rozmýšľania a obdivovania ma vytrhol hlas, ktorý sa ozval z obývačky: "Nie si hladná?"
Moju obľúbenú odpoveď už hádam poznáte a tak som rozhodným hlasom povedala: "Nie."
Išla som ku klavíru, vyhrnula si rukávy a v ten moment mi padol pohľad na moje ruky. Boli tak chudé a zároveň sa po nich tiahli jemné čiarky... Jazvy. Bolo ich presne šesť a spolu vytvárali tvar srdca. Síce nie tak pekného ako si kreslia dievčatá v mojom veku na zošity a papiere.
Kapitola 3:
Pred 8 rokmi...
"Mamii, chyť maaa..." so smiechom som kričala na mamu, ktorá sa hneď ku mne rozbehla a začala sa moja obľúbená hra. Naháňačka. Bežala som a až keď som bola úplne unavená, tak som prišla k mame. Objala som ju tak silno, že keď som sa odtiahla ešte stále lapala po dychu. A vtedy zrazu zo zadu niekto zakričal "Baf" a my sme sa s mamou tak zľakli, že sme obe vyskočili z lavičky ako keby nás uhryzla. Môj ocino s dvomi zmrzlinami v rukách sa začal veľmi smiať a my s mamou sme sa neubránili smiechu tiež. Zmrzliny pri tom ako sa smial, tak polku vykydal a to bola ešte väčšia sranda. Spolu sme sa ako šťastná rodinka vrátili domov a ocino sa začal baliť na služobnú cestu do Londýna.
Prchavá spomienka, ktorá zmenila celý môj život.
Názor:
Zaujímavý, originálny a výborne napísaný pútavý príbeh, ktorý vás zaujme svojou záhadnosťou či pochmúrnym dejom. Odporúčam najmä tým, ktorí si chcú prečítať niečo z iného súdka. Tento príbeh je dosť smutný, ale sú tam momenty, ktoré slúžia na zamyslenie. Občas svet nie je dokonalý a tento príbeh to len dokazuje. Možno sa v ňom niekto nájde a ostatní po prečítaní pochopia, čo sa s človekom môže stať, keď zomrie ešte pred tým, ako skončí svoj život.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
