Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Volám sa Denis a môj život je úplným opakom dobrého. Aspoň zatiaľ to tak bolo.,,Stále sa pýtam, prečo si mi to urobila, prečo si ma nechala samého v tomto posratom svete plného hrozných ľudí? No na to mi už asi neodpovieš. Povedal som si, že už k sebe nepustím nikoho. Preto sa s nikým nerozprávam. No niekedy áno. Nerobím sa nemým. Ale nemám sa prečo zhovárať s tými tupcami. Keby si tu bola bolo by všetko omnoho lepšie,'' potom som to už nevydržal a rozplakal som sa nad jej hrobom.
Úryvky:
Prológ:
Ďalší nudný deň bez nej. Už to budú štyri roky. Za tie roky sa toho veľa zmenilo. Ja som sa zmenil. Už nebývam s rodičmi, ale sám. Bývam nad tetovacím štúdiom. Majiteľ je fajn chlapík. Býva hneď vedľa mňa Už len jeden polrok a skončí škola. Včera by bolo naše výročie. Hovorila si mi, aby som nebol smutný, že všetko bude dobré. Ale ja už o tom pochybujem. Nič nebude ako predtým. Včera bola nedeľa tak som ti nemohol zaniesť kvety. Žiadne som nemal kúpené, ale dnes pôjdem. Hneď po škole.
Kapitola 1:
Po škole som išiel hneď kúpiť kvety. Sedmokrásky. Tie mala najradšej. Dnes je dosť zamračené. Možno bude aj pršať. No ktohovie. Za desať minút som prišiel na to najhoršie miesto. Aspoň pre mňa. To miesto je cintorín. Postavil som sa pred jej hrob. Položil som naň kvety a zapálil sviečku. Sadol som si na lavičku čo je hneď pri hrobe.
Kapitola 2:
Zas ráno. Niekedy by som sa už nechcel ani prebudiť do ďalšieho sprostého dňa. Však načo. Nemám nikoho. Vlastne len Battie. Odtackal som sa do kúpeľne. Opláchol som si tvár. Mal by som sa poriadne opiť. Zišlo by sa. Ale bohužiaľ je len a len utorok. Aaa idem do práce. Dnes sa mi moc nechce, ale musím sa nejako rozptýliť. Keď nie alkoholom, tak prácou. Obliekol som sa a išiel si niečo urobiť na raňajky. Nebudem predsa hladný. Vzal som si chleba a na to dal salámu. Ako sa tak pozerám, zišlo by sa nakúpiť.
Kapitola 3:
"Ahoj." Znovu tá baba. Ona si nedá pokoj.
"Nestraš ma. Zakrádaš sa ako duch. A mimochodom, daj mi už pokoj. Čo odo mňa potrebuješ?"
"Chcem aby si sa správal ako normálny človek."
"Tak ťa asi sklamem. Ja normálny nie som a ani nebudem. No ale ak narážaš na to aby som bol ako ostatní, tak ťa znovu sklamem.
"Nemôžeš sa aspoň normálne rozprávať?"
"Ach, teba sa asi nezbavím, čo?"
"No asi nie. Čo si zaumienim to aj mám. Alebo aspoň mať budem."
"Ehm...a ja k tomu ako patrím?"
"Povedala som si, že potrebuješ pomoc."
"Ja nepotrebujem pomoc. V ničom. Som spokojný."
"To si myslíš len ty."
Názor:
Nie je to Fanfikcia na Andyho Biersacka. Je len použitý ako hlavný hrdina. S Denisom nemá nič spoločné okrem vzhľadu. Kniha vás však i napriek tomu zaujme. Začiatok je síce smutný, ale pekný. Ak ste zvedavý či sa smútok premení na šťastie, tak si príbeh rozhodne prečítajte. Autorke sa zíde nejaká podpora, aby vedela, že to má zmysel.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
