Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Čo ak...
Úryvky:
Úvod:
Poznáte ten pocit? Asi nie. Skúsim ho nejako rozumne vysvetliť. Rozmýšľate vôbec nad budúcnosťou, nad lepším životom? Nad vysnívaným domovom? Nad partnerom či šťastím? Ak nie vy, tak ja určite. Zamyslel sa vôbec niekto nad tým, čo by sa stalo, keď by sme vrátili čas? Nie. Možno práve rozmýšľate nad tým, aké hovadiny tu trepem. Ale poviem vám, teda lepšie povedané napíšem, dosť často nad hocičím rozmýšľam. Predstavte si situáciu! Čo ak niečo totálne "poseriete" a neviete ako ďalej? Neviete či plakať alebo sa smiať? Veľa ľudí dosť často hovorí: Neboj bude aj lepšie... alebo: Bolo aj horšie... dokonca aj: Veď nejak bolo nejak bude...
Kapitola 1:
On je najlepší módny poradca. Vždy vie načo myslím. To mi zasa pripomenulo vtipnú story. Raz som tak rozmýšľala čisto teoreticky, veď sa chápeme, nad jednorožcami. No a on prišiel do mojej izby a povedal, budem citovať: "Beca, viem, že máš len 17, ale mala by si myslieť aj na niečo iné ako len na jednorožcov." Akože fakt? Odkiaľ to vedel? TO bude ten súrodenecký inštinkt alebo ako sa to volá, netuším.
Kapitola 2:
Jemne som sa ho dotkla. Bože on je zlatý. Zaujímalo by ma čo je s ockom. Konečne som sa odhodlala vstať. Prešla som okolo Mareka, ktorý si spokojne odfukoval až ku dverám. Naozaj som tu? Neverím vlastným očiam. Zrazu sa otvorili dvere a spoza nich vykukol Paťo. "Jé, ahoj ségra, čo ty tu?" Až teraz som si uvedomila, že môj brat má zelené oči. Potlesk Becca, zaslúžiš si potlesk. Zistiť po pätnástich rokoch, že tvoj brat má zelené oči.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Načo popis? Príbeh je klišé. Ako inak.
Úryvky:
1.Kapitola:
"Som Damian, môžem ti robiť cestou spoločnosť?" spýtal sa a začal sa červenať. Usmiala som sa a prikývla. "Počul som, že ti zomrel otec..." ďalej som nepočúvala. Zastala som a stále pozerala dopredu. Áno, našiel moju achilovku. "Prepáč, ja, nevedel som, že takto zareaguješ... Ja len, viem ako sa cítiš. Mne zomrela mama pred tromi mesiacmi. V triede hovori o tebe niečo, čo ma zaujalo." pozrela som sa naňho so zodvihnutým obočím, čakajúc, čo z neho vypadne. "Vraj sa rada biješ, 3 roky karate a 12 súťaží a vždy prvé miesto...Ako to?" spýtal sa nechápavo. Zasmiala som sa. Tak už mu to povedali. "Nenávisť a odpor k ľuďom ťa naučí. Vieš, bolo som zopár rokov šikanovaná."
Názor:
Autorka, ktorej sa veľmi nedarí presadiť sa a nutne potrebuje podporu, aby sa nevzdávala na svojej ceste za snom. Jej príbehy sú pekné a zaujímavé, rozhodne majú niečo do seba.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
