Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Obsah:
Keď sa 16-ročná Anna presťahuje po smrti mamy k otcovi jej život sa načisto zmení. Neskúsené malomestské dievča podľahne intrigám veľkého mesta. Drogy, cigarety, alkohol, to všetko si prežíva a jej otec, ktorý ju od jej narodenia v podstate vidí prvý raz jej to tiež vôbec nezľahčuje.Anna je však vo vnútri slušné, aj keď trochu neisté dievča. Jej citlivá duša prežíva všetko dvojnásobne horšie a je romantické srdce bije len pre jedného. A to je dôvod.
Úryvky:
Prológ:
Plazila som sa po zemi a v duchu som prosila o smrť. Bolo mi zle. Hrozne zle. Slzy mi vyhŕkli do očí a začali sa liať plným prúdom. Nepríjemný pocit sa ťahal od môjho hrdla až po končeky prstov na nohách. Horela som vo svojom osobnom pekle na zemi.
Kapitola 1:
"Ach," vyšlo zo mňa. Spadla som na zem. Všetci ku mne hneď pribehli. Moja mama... ten pohľad studeným vánkom odfúkol i ten plamienok nádeje a všetko sa to začalo odznova. Iba v horšom. Dali mi nezmyselnú nádej a ja som ju prijala. Tak veľmi som si priala a dúfala... Všetko to však bolo zbytočné. Nemala som sem chodiť. Nemohla som plakať. No moje vnútro bolo celé zmáčané slzami.
Kapitola 2:
"Hm, jasné v pohode," zamrmlala som. Toto jej obtelefonovávanie mi už trošku lezie na nervy. Áno, dobre viem, že vie, že mám o ňu strach, ale viem predsa aj to, že v poslednej dobe býva v práci trochu dlhšie a celkovo...viac. Nie že by som nevedela, prečo to robí a že nám chce len dobre, ale niekedy by som si fakt priala, aby namiesto tam, bola tu. Nie som typ, ktorý by chodil spať o polnoci, a preto takmer vždy keď príde, vlastne ani neviem že prišla. No a ráno je to podobné. O šiestej je už prakticky preč. Takže ju vlastne vôbec nevídam. šťastie, že tu máme aspoň víkendy.
Kapitola 3:
Zapotácala som sa a zachytila som sa o kuchynskú linku. Zviezla som sa na zem. Po lícach mi začali tiecť teplé a nemilosrdné slzy pravdy. Moja mama...ona...nie, to proste nemôže byť pravda. Som ešte príliš mladá, ona bola ešte príliš mladá. Tvár som vložila do dlaní a rozvzlykala som sa. Mala som pocit, akoby ma opínala nejaká nepríjemná elastická látka a stále sa sťahovala a sťahovala. "Ľúbim ťa", to boli jej posledné slová, tak prečo mi to spravila? Prečo ma tu nechala samú? Veď okrem nej som nemala nikoho.
Názor:
Ďalšia šikovná autorka, ktorá by si zaslúžila vašu podporu. Tento príbeh je trošku smutnejší, ale aj v smútku sa dá nájsť to krásno, ktoré ľudia v knižkách hľadajú. Stačí pár minút na to, aby sa vám život obrátil hore nohami. To isté sa stane aj Anne a vy sa môžete dočítať, ako sa s tým vysporiadala a čo všetko sa môže stať, keď človek stratí pevnú pôdu pod nohami.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
