Bežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Obsah:
Na začiatok by som povedala , že osemnásť-ročná Raven je až príliš obyčajná. Nie je ani vysoká ani nízka, nie je ani štíhla ani tučná, nie je ani škaredá ani najkrajšia na svete. Absolútne normálna. Od ostatných ju odlišuje iba jedna vec. Ako jedna z mála je aj ona ešte stále - MLADÁ.
A to sa v tom jej svete cení. Omnoho viac ako samotný život. Zem už totiž dávno nevyzerá ako predtým. Raven si svet predtým nedokáže predstaviť. Raven našu Zem jednoducho nepozná. Pozná jedine ESCALU.
Úryvky:
1.Kapitola:
Stúpila som na niečo krehké a to niečo pod mojimi starými conversami hlasno zapraskalo. No v tej chvíli by ste sa mi krvi nedorezali. Doslova som cítila ako mi steká z tváre. Pomaličky klipkám očami, snažím sa uspokojiť si dych lebo ak je to to čo si myslím - zareaguje to aj na môj zrýchlený tep. Ostatní zastanú. Niektorí hľadia nechápavo, iní - ktorým napadla rovnaká myšlienka ako mne, sa zračí v tvárach čistá hrôza. Silno zafúka a aj by som sa striasla, keby sa tak príšerne nedesím svojho vlastného pohybu. Zavriem oči, pocítim ako sa mi vlhké mihalnice otrú o líce a znovu ich otvorím.
3.Kapitola:
Preto keď ma Robbieoboma zviazanými rukami chytí za jednu mojunebránim sa. Potrebujem niečo cítiť. Nebránim sa ani keď si ma bez slova privinie na hruď. Ani keď započujem, že Car sa trochu nakloní a pozrie na nás dvoch.Zrejme ju náš rozhovor prebudil. Dýcham Robbieho vôňu. Vonia ako ihličie. Trochu ma to upokojuje. Keď sa zhlboka nadýchnem, privinie si ma tuhšie. Cítim ako mu silno bije srdce. Pobozká ma do vlasov. Toto by som mu nemala dovoliť. Lenže dovolím. Skĺzne mi rukami na pás. Palcom mi hladí kúsok odhalenej pokožky a pritlačí sa do toho už aj tak neexistujúceho priestoru medzi nami. Vzdychnem trochu sa od neho odsuniem a jeho strasie od zimy. Zdvihnem oči a pozerám sa do tých jeho.
5.Kapitola:
Srdce sa mi splašene roztrepoce. Rýchlo si obzriem svoje okolie. Je to malá sterilná miestnosť so štyrmi úzkymi lôžkami a nejakými prístrojmi, ktorých účel je mi neznámy. Na stene oproti je veľké plastové okno do ďalšej miestnosti. Tam sa to hemží ľuďmi. Čudujem sa, že som si to všimla až teraz. Musí byť zvukotesné, pretože napriek tomu, že ich vidím, nič nepočujem. Zvláštne. Prečo? Dobre, takže jedno okno. Okrej, ale kde sú dvere? Nejako som sa sem musela dostať, no žiadne nevidím. Na to sa vystraším ešte viac.
Názor:
Po dlhšej dobe opäť pridávam nový príbeh a som veľmi rada, že je to práve tento. Podarilo sa mi objaviť totiž ďalšiu talentovanú autorku.Príbeh je pekne napísaný, pútavý a napínavý. Určite ju podporte, aby jej radosť z písania bola ešte väčšia.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
