Obsah:
Dovoľ svojmu srdcu, aby si samo vybralo svoj osud...Tábor? Pre 15 ročnú Líviu je ísť na tábor najlepší bod prázdnin. Užívať si s kamoškami super dni, zabávať sa s chalanmi po večeroch a vychutnávať si najkrajšie chvíle pri opekačke. Lívia nemá problém prežívať smiech, slnko a letné dni s chalanmi. No nezamiešajú sa do toho chalani trochu viac? Bude tento tábor rovnaký ako po všetky roky alebo sa niečo zmení?...Nechajte sa vtrhnúť do zážitkov, dobrodružstiev a nie vždy priaznivých udalostí letného tábora z pohľadu tínedžerky. Niekedy nie je ľahké byť dospievajúcim človekom. Ako si s pocitmi a situáciami, ktoré budú Lívia a jej kamošky prežívať, poradia? Dozviete sa, ak sa začítate.
Úryvky:
1.Kapitola:
"No čau, Via! Zase neskoro?" zasmiala sa Alžbet. Blondína s dlhými rovnými vlasmi a krásnymi zelenými očami.
"Ahoj, Lívia!" pozdravila ma Lucy a potľapkala na miesto vedľa nej. Nízka osôbka s tmavými až čiernymi vlasmi ostrihanými na ježka a s okuliarmi, ktoré jej zvýrazňujú jej modré oči.
"Ahojte!" odzdravila som sa s úsmevom a položila si ruksak na zem vedľa môjho miesta.
"A kde je Viky?"
Nestihla som ani dopovedať otázku a v tom na mňa niekto zozadu skočil. Neudržala som rovnováhu, takže sme skončili na zemi so smiechom. Jej dlhé rovné tmavé vlasy som mala na ksichte. A v jej čiernych očiach sa zablysklo šťastie, keď sa nad nás postavil blonďák s modrými očami so slovami.
"Pomôžem vám?"
Kapitola 2:
"Čo budeme robiť? Kam sa schováme? Veď tu okolo nič nie je!" skríkla som, keď som sa spamätala zo školu.
"Budeme bežať?" spýtala sa Alžbet. Na nej je dosť často vidieť, že je blondínka.
"A kam asi? Dopredu asi ťažko, keďže odtiaľ to ide a vracať sa asi nebudeme." ujasnila som jej situáciu.
"Myslím, že nastala tá chvíľa, kedy by sme mali využiť jedinú vec, ktorá nám práve zostáva. Stop." ozvala sa Viky.
"Hej, je to tak. Aj keď s tým asi nebudeme spokojné, ale nič iné nám nezostáva. Alebo má niekto iný nápad?"
3.Kapitola:
"Fuj! Daj to preč!" zvreskla som. Sliepky sú fakt nechutné zvieratá. Nemám ich v láske. Keby tak nesmrdeli, možno by som si na ne aj zvykla.
"Lívia, ty nie si normálna! Radšej mi nabudúce povedz hneď, že čoho sa bojíš!" rozosmial sa Lukáš a ja tiež.
"Ja sa jej nebojím! Len mi príde nechutná. A navyše ja som z mesta. Nie som na toto zvyknutá." povedala som so smiechom a zaslúžil si odo mňa buchnát do ramena.
Názor:
Príbeh poteší najmä tých, ktorí chcú vidieť v príbehu skutočné priateľstvá, keďže tu nájdete nejedno veľké kamarátstvo. Taktiež tu máte postavy vyobrazené na fotkách, čo určite nadchne tých, ktorí majú radi, keď presne vedia, ako dané postavy vyzerajú. Príbeh je plný dobrodružstiev a vtiahne vás do života tínedžeriek.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
YOU ARE READING
Pomôžeme si
Short StoryBežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...