Obsah:
Lizeth je 15 ročné dievča a veľká fanúšička Harryho Pottera. Ide na strednú a svoju kamarátku, takisto Potterheadku, musí nechať v minulosti. Zatiaľ čo Lizeth chce písať fanfiction, pridávať príspevky na fanúšikovské fóra a čítať Harryho Pottera, ona chce "žiť" a nezostať posadnutá neexistujúcim svetom. Pre Lizeth je to ako nôž do chrbta. Veľký a ostrý nôž, ktorý pravdepodobne zabil už veľa nevinných stvorení. Práve od nej čakala, že pochopí, že pre ňu to nie je iba kniha.
Úryvky:
Kapitola 1:
Ponáhľala som sa po chodbe na hodinu elixírov. Začula som chichotanie, ale prv, ako som sa vôbec stihla pozrieť hore, ma zasiahol kalamár. "Zloduch!" zrevala som a prezerala škody. Celý rukáv habitu som mala pokrytý čiernym atramentom. Prudko som sa otočila na stranu, odkiaľ kalamár letel, aby som Zloduchovi vynadala, ale nestihla som ani otvoriť ústa, keď ma do oka trafila krieda. Zloduch sa rehotal ako bláznivý a letel za ďalšími prvákmi žonglujúc kalamármi...
Kráčala po úzkej, kľukatej ceste pri lese. Smrekmi jemne kýval aj tak studený vietor, opadané ihličie tlmilo jej kroky. Do pľúc zhlboka vdýchla ostrý vzduch. Zaklonila hlavu a dívala sa na zamračenú oblohu. Užívala si to. Tu jej myšlienky prúdili, tu sa jej svet rozvíjal.
Och, už prestaň o sebe hovoriť v tretej osobe. Neopisuj všetko čo robíš, ako keby si písala knihu.
Kapitola 2:
"Daj tie zlodejské paprče preč od môjho taniera, ty straka," zavrčala Ria, keď som sa s vidličkou začala blížiť aj k jej tanieru. Usúdila som totiž, že dva a pol týždňa bavenia sa spolu, je dosť na to aby som im mohla kradnúť jedlo. Boli sme zvláštna trojica. Sandy, večne pozitívny a milý, Ria odmeraná a uvrčaná a ja - bláznivé, čudné dievča, ktoré sa bojí si v kine kúpiť popcorn, lebo sa hanbí opýtať naň predavača.
"Ako môžeš tak veľa zjesť?" Sandy krútil hlavou.
"Vysvetlím ti to takto. Predstav si, že by ma nejako zavraždili. Povedzme, otrávenou šípkou..."
"Čo to..."
"Nie, neprerušuj ma. Len si to predstav dobre? No, potom by ma odviezli na kriminálku a spravili by mi výplach žalúdka aby zistili, či som nezjedla niečo otrávené. Predstav si, aké by to bolo sklamanie, keby tam nič nenašli. Sandy, veď ja jem pre vedu," vysvetľovala som vážne a kývala som vidličkou Sandymu pod nosom ako ukazovátkom na prezentácii. So zadosťučinením som sledovala jeho nechápavý pohľad a Riinu pobavenú tvár.
Kapitola 3:
November prišiel v plnej sile s počasím preň typickým. Milovala som toto obdobie. Celá šťastná som nosila svetre, šály a palčiaky, na nohách večne bodkované čierne gumáky. Páčilo sa mi dokonca aj to, na čo sa všetci ostatní sťažovali - dážď, hmly, tma už o piatej.
"Neznášam to. Idem to školy, je tma, idem domov je tma. V podstate je to ako keby sme žili v jaskyni. A ešte k tomu tá kosa. To je strašné," sťažovala sa Ria, hoci som si istá, že v lete by jej zase vadilo svetlo a teplo.
"Ale veď nežijeme v ustavičnej tme, keď sme v škole tak je svetlo," namietala som.
"No práve," odfrkla a prekrížila si ruky na prsiach," to znamená, že si ho absolútne nemôžem užiť."
Hmla bola tiež problém ("Vyjdem von a nič nevidím, všade iba biele nič."). A to už ani nevravím o daždi ("To nie je možné, zase prší a akurát dneska som si nezobrala z domu dáždnik.")
Mne to vyhovovalo. Milovala som vôňu po daždi a moje gumáky boli neustále špinavé, pretože len čo som vyšla von, skočila som v nich do najbližšej mláky.
Názor:
Už sa vám niekedy stalo, že ste sa začítali tak veľmi do knihy, že ste ju prestali považovať za obyčajnú knihu a začali ste ju považovať za svoj vlastný svet? Toto isté sa stalo i hlavnej hrdinke tohto príbehu, ktorý si pre vás prichystala veľmi talentovaná spisovateľka, ktorá by si určite zaslúžila vašu podporu. Príbeh najmä poteší fanúšikov Harryho Pottera, ale priaznivcov si nájde určite aj medzi vami ostatnými.
PODPORTE JU! ❤
Ak chcete, aby bol váš príbeh tiež uverejnený, tak mi napíšte správu alebo sem do komentárov. S radosťou vám pomôžem. Všetko závisí však aj od vás čitateľov. Ja som len spostredkovateľ, ale vy ste skutočná pomoc. Nebojte sa podporiť.❤
"Každý autor je dobrý, pokiaľ píše srdcom." ❤
Vopred ďakujem za podporu tohto projektu, zapojenie sa a samozrejme za pomoc. Som rada, že ľudia so srdcom ešte existujú, ktorým nie sú ľudské sny ľahostajné. ❤
YOU ARE READING
Pomôžeme si
Short StoryBežne sa stretávam s tým, že mi napíšu nejakí autori ohľadom svojho diela. Chcú pomôcť, poradiť alebo si žiadajú len obyčajné prečítanie. Doteraz som to skôr odmietala, keďže som mala pocit, že hlas jedného človeka je úplne zbytočný. No potom ma nap...