Vlčí život

Toto je moja prvá story, dúfam, že sa Vám bude páčiť :)

Naomi: 16

Dida: 16 (Naomina BFF)

Alex: 15 (Naomina BFF)

Jack: 17 (Naomin Priateľ)

David: 17 (Didin priateľ)

,,Naomíííííííííííííí, pohni si, lebo zmeškáš autobus" kričí na mňa moja mama

,,Veď už idem, vieš čo to je, keď sa máš zbaliť na mesiac?" kričím po nej ja

,,Už toľko nekvákaj, rozlúč sa zo sestrou a poď, počkám ťa dole v aute" zas kričí mama

,,Dobre, Ahoj budeš mi chýbať" hovorím to dosť ironickým hlasom

,,Ano to poznám aj ty mi budeš veľmi chýbať" Nadia neprejavila ani trochu vážnosi, v tom hlase som počula dosť irónie

Tak asi by som sa Vám mala predstaviť, volám sa Naomi Loveheart, mám 16 rokov a bývam v Rakúsku. S rodičmi sme sa sem priťahovali z Califonie, kvôli jednejmalej veci. Niesom normálny človek, lepšie povedné som z polovice človek a z polovice vlk. V našej rodine to koluje už veľa rokov. Mám dve najlepšie kamarátky: Didu a Alex. Lepšie kamrátky si neviem predstaviť. Dida je tiež vlk ako aj ja. Ale Alex nie.

Na autobusovej stanici____________

Z pohladu Naomi:

Teraz stojím na autobusovej stanici a čakám na autobus. Stojím tu, pretože idem do tábora aj s Didou tá tu čaká somnou. Alex nešla, pretože jej to rodičia nedovolili. Nechápem čo je natom ísť na mesiac preč od rodiny a od všetkých problémov.

,,Ahoj mami, budeš mi chýbať" bolo mi trocha do plaču, keď som to hovorila

,,Ahoj aj ty mne" videla som na mamine ako sa jej slzy tlačia do očí

,,Naomi už je tu autobus tak poď hovorila netrpezlivo Dida

,,Už idem" hovorila som dosť smutne

Neviem ako to vydržím mesiac bez rodiny.

V autobuse______________

Z pohladu Didi: (krátke, len aby ste vedeli ako to znáša ona)

Teraz sedíme s Naomi v autobuse a cestujeme do tábora. Moc sa mi nechcelo opustiť rodinu a Alex, keďže ona nemohla ísť. Bolo mi jej ľúto, ale s Naomi sme jej sľúbili, že jej budeme volať a písať každý deň. Musím priznať, že s Naomi je lepšia zábava ako s Alex, pretože ona nieje to čo sme mi. Naomi beriem ako mou vlastnú sestru, ktorú som nikdy nemala. Bývam s Naomi a jej rodičmi v Rakúsku, pretoža moji rodičia sa zabili pri autohavárii. Nemám nikoho iného iba Naomi, vžy sa na ňu môžem spolahnúť, s každým problémom mi pomôže. Býva to tak, že ona nás zatiahne do problémov a vždy nás z nich aj dostane.

Z pohlaladu Naomi:

Videla som na Dide, že smúti za rodičmi a za Alex. Ale ona vie, že ma tu má, keď má nejaký problém, vždy jej pomôžem. Konečme sme došli do tábora. Vystúpili sme z autobusu a išli sa ubytovať do chatiek čo tu boli. Bolo to tu presne ako na tom plagáte čo sme dosali. Išli sme s Didou do malej chatky čo nám dali, keď v tom momente som do niekoho narazila.

,,Och prepáč vôbec som ťa nevidela" ospravedlňovala som sa mu

,,To je v poriadku, tiež som si ťa nevšimol" hovoril dosť príťažlivým hlasom

,,Mimochodom ja som Naomi" predstavila som sa mu

,,Ja som Jack, teší ma" povedal a pozeral sa mi do očí

Celá som stuhla, keď som sa mu pozrela do očí, boli iné ako u ostatných chalanov. Boli žlté. Niečo mi na ňom nesedelo. Ale potom ostali hnedé.

,,Naomi. Už by sme mali ísť" povedala Dida

,,Dobre, ahoj možno sa ešte uvídime" povedala som dosť divným hlasom

,,Tak dobre teda, Naomi" usmial sa a odišiel

V chatke__________

Z pohladu Naomi:

Na tom chalanovi mi niečo nesedelo, keď som doňho narazila bolo to ako keby som narazila do skali. A tiejeho oči boli žlté a potom hnedé. Jasné prečo mi to nedošlo skorej? Ten chalan je vlk. Aspoň si to myslím, žlté oči, veľká sila. Budem musieť o ňom zistiť viac.

,,Naomi! Vnímaš ma čo ti rozprávam?" kričala po mne Dida

,,Čo? Hej, vnímam ťa" vôbec som nemala poňatia čo hovorila

,,Tak čo si teda oblečieme na zahajujúci táborák? Dida hovorila ale nevnímala som ju stále som premýšlala nad Jackom

,,Naomi! Nadčím zas premýšlaš?" zase kričala Dida pomne ako zmyslov zbavená

,,Premýšlam nad Jackom" odpovedala som jej v kľude

,,Prečo čo je sním? Je celkom milý" Dida odpovedala ako keby sa doňho zaľúbila

,,Neviem prečo ale mám taký pocit, že to je vlk" povedala som jej to a tvárila sa dosť divne

,,Vlk? Ako si na to prišla?" tvárila sa dosť prekvapene

,,Vtedy ako som doňho narazila, dosť ma to bolelo a keď som sa mu pozrela do očí mal ich žlté. Nieje to divné?" keď som jej to povedala stále sa namňa pozerala ako na zázrak

,,Tak je možné, že bude niečo podobné ako sme mi ale ako to chceš zistiť?" Dida mala na tvári ten jej vystrašený pohlad

,,To ešte neviem ale neboj sa ja niečo vymyslím" keď som to povedala začala som sa trochu báť

,,Dobre, tak teraz na to nemysli a premýšlaj nad tým čo si oblečieme

O 20minút neskôr____________

Z pohladu Didi:

20 minút sme si prehladávali šatník, pretože sme nevedeli čo si oblečieme. Na koniec sme si vybrali. Ja som si zobrala biele tielko, čierne legíny a biele conversy. Naomi si zobrala čierne tielko, biele kraťase a čierne tenisky na to si dala ešte čiernu mikinu a mohli sme vyraziť. Vyšli sme z chaty a videli sme veľkú fatru ohňa. Blížili sme sa k ostatným, keď som niečo započula v lese.

,,Naomi, nepočuješ niečo za nami?" povedala som dosť vystrašene

,,Neviem, mám taký poci ako keby nás niekto sledoval" zašeptala som to čo najpotichšie

Z pohladu Jacka: (krátke len aby ste vedeli kto to je)

,,Rýchlo, pohni si David" kričal som po ňom

Asi by som sa Vá mal predstaviť. Volám sa Jack Labat, mám 17 rokov a bývam blízko Rakúska. Som na poli človek a na poli vlk. Bývam s kamarátom Davidom v jednom starom dome pri lese. David je tiez vlk ako ja, len on sa ešte zaúča. Vlkom sa stal jedným veľkým omylom. Premenil som ho ja, keď som bol na love. Nejako sa mi priplietol do cesty a ja som ho kúsol.

,,Veď už idem, o niečo som sa tam potkol" snažil sa vyhovoriť

,,Dobre, len už poď nech nás nikto neuvidí vo vlčej podobe" kričal som po ňom ako zmyslov zbavený

Chystali sme sa na zahajujúci táborak, keď som zbadal Naomi. Bola tam aj s jej kamarátkou. Videl som ako sa zatavili a o niečom sa rozprávli, hneď som vedel, že to nebolo nič dobré.

©NikaKiss