Summer dream

🌴3🌴

S Jungkookiem som pozeral teda ten horor, teda pozeral jak pozeral. Celý čas som si zakrýval oči a Kookie sa na mne smial. Neskôr, keď sme išli spať tak mi to nešlo. Nevedel som zaspať a prehadzoval som sa.

Čuchal som aj k môjmu voňavučkému vrecúšku naplnenému levanduľami, ktoré mi inokedy pomáhajú zaspať, ale teraz nie a nie oka zažmúriť. Mal som toho veľa na premýšľanie.

Prvé čo mi robilo starosti bolo ten film a bál som sa, že či na mňa nevybafne nejaký démon, ďalšia bola dilema s vecami na tú dovolenku a posledná a najhoršia bola tá, na ktorú som nemohol uveriť, že som kývol.

Kývol som na to, že sa s niekým vyspím! Kývol prakticky na to, že sa vlastne vyspím s nejakým človekom, ktorého ani nebudem poznať, lebo mesiac je málo a už ho ani neuvidím. Prakticky som kývol na to, že stratím panictvo!

"Preboha!" Vykríkol som a Kookie sa zasmial. Očividne ešte nespal. "Ty ešte nespíš?" "Nie ešte nie. Potrebuješ sa porozprávať?" "Áno a nutne!" Zasmial sa a posadil sa. "Tak z čoho máš takú dilemu?" Vážne to netuší?

"Kookie ja sa bojím!" "Čoho?" "Ja ešte nechcem prísť o panictvo." "Tak toto ti robí taký problém hej?" "Áno." Povedal som to s vypulenými očami a sadol som si so zapálením malej stolnej lampičky.

"Nemusíš sa hrať na hrdinu, že to dokážeš. Pozri je to na tebe, ale Jimin už máš preboha 20 rokov! Si dospelý muž a ty si ešte stále panic. Ani ja nie som tak neviný. Ty sa správaš ako keby si mal 14 a prvý krát si videl nahého muža, tak sa už spamätaj!" "Ja viem, ale ja si nechcem začať len tak s niekým. Ja chcem ku tej osobe niečo cítiť." Povdychol si.

"Jimin pocity sú vražda." "Ako to myslíš?" Zaklipkal som očami. "Vieš, keď si niekoho nájdeš, začneš mu dôverovať a chovať ku nemu city je to nebezpečné, lebo keď o tú osobu prídeš strašne to bolí, dokonca viac ako keby ti mali odťať ruku, ale ak sa chceš trepať do nejakých vzťahov, ktoré ťa aj tak zničia, tak ja ti nebudem brániť, ale potom mi nevrav, že ťa bolí srdiečko."

Povzdychol som si. Takéto sú vzťahy? Už sa ani nedivím, že na ne nie som pripravený. "Jungkook?" "Áno?" "Zlomil ti už niekedy niekto srdiečko?" Povdychol si. "Jeden chalan raz a vtedy som si povedal, že už nikdy nechcem vzťah. Nevieš si predstaviť ako to len bolí. Pukne ti celé srdce a roztriešti sa ti na milón kúsočkov, ktoré musíš dlho lepiť, aby si ho spravil a pri tom sa ešte porežeš na črepinách." "Oh Jungkookie to je mi ľúto." "Nemusí, už je to za mnou."

Po chvíli sme zaspali a ja som už bol kľudnejší, keď mi Kookie dovolil si ľahnúť ku nemu. Preto je taký chladný ohľadom vzťahov? Kvôli tomu chalanovi? Chudák Kookie, nemá to ľahké. Prečo mi o tom nepovedal a prečo som si ničoho nevšimol?

Ráno som sa zobudil prilepený na Kookiem. Môj kamarát je pekný, pomyslel som si. No nič. Vstal som umyl som si zuby a mame som pomohol s raňajkami. Už bolo 10:11 a Kookieho nikde.

Ten spí vždy tak dlho ako drevo. Prišiel som ku nemu a zakričal som na neho. "Vstávaj spachtoš! Raňajky!" On len zívol a prevalil sa na druhý bok. No super!

Keď sa mi ho podarilo dostať dole a najedol sa išli sme ku nemu, kde ma privítala jeho mamka s palacinkami. Uhm... výborné! Mohol by som byť aj kritik, lebo si na dobré jedlo potrpím, ale radšej zostanem pri tom právnikovi. Neskôr som mu pobalil veci, zatiaľ čo on pustil pesničky a zisťoval o nejakých atrakciách na Kanárskych ostrovoch.

Paraglaiding, skuba-diving, biking a iné blbosti. "Chcem vyskúšať paraglaiding! Čo ty na to?" Pokrčil som len ramenami. "Bude to zábava a večer budeme chodiť na tie párty v hoteli dobre?"

"Jasné, keď chceš." "Ale noták! Nemaj k tomu taký postoj!" "Pardon." "Ospravedlnenie sa príjma." Prekrútil som očami a napchal mu do kufra boxerky. Už pozajtra letíme, takže sa teším a bojím zároveň. Ešte som lietadlom neletel, ale nejako extra sa nebojím.

Je to že vraj najbezpečnejšia preprava a okrem toho v novinách len raz za uhorský rok je napísané, že niečo spadlo a keď už je to napísané, ľudia robia paniku a boja sa lietadiel, ale to koľko lietadiel bezpečne doletí na určené miesto to už sa v novinách nepíše.

Len to čo spadne napíšu, ale koľko miliónov počas dňa doletí, zatiaľ čo podľa štatistík spadne iba jedno za deň, hneď píšu v novinách. Tak nech si ľudia robia paniku, ja ku tým ľuďom nepatrím.

Už sa tak teším! Posledný deň som už len behal po meste a zháňal posledné veci ako napríklad lieky. No a pooobede som si bol sadnúť s Jinom, Joonom a Jungkookom na pizzu do mesta. Hneď ako sme tam spoločne vošli, cítil som vôňu byliniek a paradajkovej omáčky.

"Dobrý deň čo si dáte?" Opýtala sa milo čašníčka, keď sme sa už usadili. "Zatiaľ len štyri pivá a štyri kofoly poprosím." "Dobre." Podala nám menu a odišla do kuchyne.

"Pivo?" Opýtal som sa, lebo ja ho nepijem. "Jimin som si istý, že s Jungkookom na tých ostrovoch neskončíš ani jeden deň triezvi, takže si zvykaj." Jungkook s Jinom sa o niečom rozprávali a nás si nevšímali.

Obvykle Jin sedí s Joonom, ale teraz sedel s Kookiem a ja s Joonom. Šťuchol do mňa. "Jimin." Povedal potichu a pod stolom mi podal nejakú krabičku. Pozrel som sa na ňu a vtedy mi sčervenali líca.

"Pre istotu." "Ale ja..." "Jimin kľud... nemusíš ich využiť." Kondómy. Ja a kondómy dokelu! Zobral som si svoju malú tašku a hodil to rýchlosťou svetla dovnútra. "Ale nehovor to Jinovi, inak na mňa zas bude kričať celý deň." "Dobre."

Prehltol som guču v hrdle a vtedy čašníčka doniesla pivo do ktorého som sa s chuťou pustil, ale keď som ucítil tú horkosť, hneď som to vypľul späť do pohára. "Fuj!" Všetci sa nado mnou zasmiali, ale nakoniec som to nejako vypil.

Večer ma všetci doprovadili domov a Jin ma pobozkal do vlasov. "Opatruj sa milé dieťa a zostaň mi neviné." Pousmial som sa nad tým a potom ma všetci objali až na Kookieho, lebo toho ešte zajtra uvidím.