Summer dream

🌴24🌴

"Prečo je to také ťažké? Prečo jednoducho nemôžeme byť s Taem normálny pár?" Povdychol som si, lebo som mu stále hovoril len jedno a to isté. "Kookie... pozri, musíš to aspoň skúsiť, možno sa ti Yoongi nakoniec zapáči, veď teraz ho ani nepoznáš tak tomu daj šancu."

Pokrútil hlavou a trieskol dverami od kúpeľne, keď do nej vošiel. Je to s ním ťažké, ale nemá na výber. Sadol som si na posteľ a hral som sa s čiernou guličkou, ktorá vám dáva odpovede na otázky. Pohŕkal som ňou a povdychol si.

Myslel som na Hobiho a dúfal som, že už spí, aby zajtra neprišiel až taký unavený. Už teraz mi Hobi chýba ako keby som ho nevidel rok. Musím byť kľudný a vydržať to bez neho ten deň, ale na ďalšie fakultatívne výlety už pôjdem, aspoň si pozriem ostrovy.

Zrazu niekto zaklopal na dvere a bol to pre moje sklamanie Tae. "Ahoj je tu Kookie?" Zaklipkal som očami a pokýval hlavou. "Nemusíš sa ma báť, ja viem, že sme spolu neprehodili veľa slov, ale kľudne so mnou môžeš rozprávať." A vtedy ma to napadlo. Porozprávam sa s ním ja.

Chytil som ho za ruku a viedol som ho chodbou až ku východu. "Kde ideme?" Nasledoval ma, ale musel sa spýtať. "Potrebujem s tebou hovoriť na nejakom pokojnom mieste bez ľudí."

Ťahal som ho cez les trošku hlbšie, čo mohlo vyzerať divne.
"Prejdeme sa aspoň." Pípol som. "Tak fajn... takže o čo ide?" Neviem ani ako začať, ale proste som sa nadýchol a začal som rozprávať.

"Tae vieš, Kookie ťa strašne miluje a ešte som ho takého nevidel... on už mal vzťah, čo som sa dozvedel len nedávno aj keď som jeho asi dosť mizerný najlepší kamarát, keďže som si to nevšimol... a proste o ten vzťah prišiel... a zlomilo mu to srdce tak, že mi hovoril, že sa už nikdy nechce zamilovať a že láska je... proste ťa len zničí... to mi hovoril, ale keď uvidel teba, zamiloval sa do teba až po uši, stále o tebe hovorí..."

Tae na mňa nechápavo pozeral a bol akoby mimo reality. "Ale... ja som sa mu snažil dohovoriť, aby to aspoň skúsil s Yoongim, ale on chce iba teba... viem, že možno budeš naštvaný, že sa s tým nevie zmieriť, že nevie prijať to, že miluješ aj Yoongiho, ale nesmieš ho nechať, lebo sa obávam, že... že by to potom už nebol on... že by sa správal horšie, možno by sa psychicky zrútil, lebo on ťa tak miluje."

Pozrel som sa na Taeho a ten bol stále mimo, ale po tvári mu stekali slzy, hoci bol ticho a ani nesmrkal. "Tae?" Zakrútil hlavou a ja som nepochopil. "Ja ho tiež tak veľmi milujem, ale ja proste nemôžem byť len s ním... ja... ja neviem, čo mám robiť!" Tak toto som nečakal. Tae sa mi zrútil trasúc sa do náručia.

"N-nehovor t-to p-prosím K-Kookiemu!" Zakňučal mi do ramena. Čo mu nemám hovoriť? Vlastne asi je to jedno. Musím ho vziať za Kookiem, lebo ochvíľu mi tu odpadne. "Tae dokážeš ísť sám?" Zakrútil hlavou a ja som ho chcel vziať na ruky za Kookiem, ale nemal som na to dosť sily, takže som vytiahol telefón.

"Č-čo r-robíš?" Zakňučal a ja som vyplašene hľadal Kookieho meno v kontaktoch. "Len niekomu volám." Nemohol som mu povedať, že Kookiemu, lebo by mi asi ten telefón zobral. Pokýval hlavou a zavŕtal sa mi do ramena. "Z-z-zavolaj H-Hobimu." Pokýval som hlavou a začal som sa hrať, že mu naozaj volám a nie Kookiemu.

"Ahoj prosím ihneď sem príď do lesa pri hoteli, lebo Tae sa tu celý trasie." Kookie do telefónu zakričal jeho meno až som si ho musel odialiť od ucha a Tae počul s kým volám. Urýchlene som ukončil hovor a Tae sa začal presúvať na nohy.

"P-prečo j-jemu? N-nesie m-ma t-takto v-vidieť!" Nemohol predsa odísť veď sa celý trasie a ledva stojí. "Tae!" Skríkol som, keď spadol dozadu. Nestihol som ho zachytiť, ale to už tam dobehol Kookie a pevne ho chytil sám včas. "Preboha!" Kookie si ho vyzdvihol celého do náručia a pevne si ho pritlačil k sebe.

"Čo sa stalo?" Opýtal sa ma, keď opatrne niesol Taeho v náručí do našej izby. "Ja... ja..." Nevedel som mu to ani povedať, lebo som bol za toto všetko zodpovedný ja. "Preboha! Veď sa celý trasie!" Otvoril som dvere, aby mohli prejsť a Kookie ho ihneď dal na posteľ.

"Tae zlatíčko, láska..." Odhrnul mu vlásky z čela a dal mu tam pusu. Srdiečko mi bilo ako o život, lebo som sa o neho strachoval. "K-Kookie." Zašepkal Tae a Jungkook ho chytil pevne za ruku. "Tu som láska, tu som." "Vodu..." Znova len zašepkal Tae a Kookie sa ihneď na mňa prosebne pozrel.

Zobral som fľašu z chladničky a podal mu ju. "Tu je voda Tae napi sa." Otvoril fľašu a priložil mu ju k ústam. Nevedel som, že je Tae také krehké stvorenie ako ja možno viac. Tae sa napil s Kookieho pomocou a otvoril oči. "Lepšie?" Pokýval hlavou a opatrne sa posadil.

Kookie si ho opatrne privinul do náručia a hladkal ho po chrbátiku. "Toto mi už nerob Tae." Povedal tichúčko Jungkook a Tae sa pousmial. "Vystrašil si ma."  Tae zatvoril oči, keď nasával Jungkookovu vôňu, ktorá ho evidentne upokojovala. "To je v poriadku, len sa mi nad tým všetkým zatočila hlava."

Ešte stále som bol splašený a sledoval som ich. "O čom ste hovorili?" Opýtal sa opatrne Jungkook stále objímajúc Taeho, ktorý na mňa práve pozrel. "Ale o ničom..." "Tae mňa neoklameš o čom ste hovorili?" Pozrel sa na neho a potom pozrel na moju vystrašenú tvár.

"Len, že je toho na mňa trošku príliš a... Jimin mi hovoril o tvojom minulom vzťahu... a o tom ako ma miluješ, ako stále o mne hovoríš a nevieš sa zmieriť s Yoongim." Jungkook sa na mňa vražebne otočil až som sa radšej skryl do kúta a držal si všetko pri sebe.

"Kookie nechaj ho." Povedal Tae, keď sa postavil a ja som sa už v kúte triasol ako osika. "Aj ja teba milujem, ale... musíš sa zmieriť s Yoongim, hoci ti to nerád takto hovorím." Jungkook si povdychol načo hneď sklopil hlavu s prikývnutím. Tae mu zdvihol hlavu a jemne ho pobozkal, ale Jungkook ten bozk prehĺbil a bolo mu jedno, že som tu ja, bozkával ho tak, že Tae už ležal a nie sedel a tlačil si ho k telu.