Jimin sa rozhodne navštíviť so svojou úžasnou rodinou exotické Kanárske ostrovy s tým, že si to tam poriadne užije. Netuší však, že to bude jeho najlepšie leto v živote kvôli jednému človekovi, ktorého spozná ako svojho delegáta v hoteli. Zábavný, m...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Opatrne som zdvihol hlavu, že sa poobzerám, ale na hlavu niekto stihol skôr než som sa poobzeral dať nejaké vrece. "Waaaaaa!" To ma naozaj unášajú? A to naozaj má Tae v tom prsty? Ja som si myslel, že je naozaj milé, nežné, krehké stvorenie, ale on ne nejaký priekupník s bielym mäsom a teraz ma ide predať. Mám strach.
"Zlatíčko tíško dobre? Nechcem, aby to vyzeralo ako únos hoci to je únos, ale beriem to iba tak ako keď na svadbe unesú nevestu a v mojom prípade si ty moja nevesta~" To mi hovoril naozaj Hobi? Jeho hlas poznám, ale toto by som od neho nikdy nečakal ani vo sne. Dobre no, možno že vo sne hej. Cítil som ako ma Tae dal na zem.
Bol som aj napriek strachu ticho, fakt som nevedel, čo robiť bol som zmätený a Hobi mi ešte k tomu zviazal zápästia k sebe za chrbtom. Snáď sa to všetko vyjasní. "Ďakujem Tae, takže prešiel testom?" Nič som nevidel, ale zvuky som vnímal a teda aj Hobiho a Taeho hlas. "Áno prešiel všetko išlo podľa plánu... no a... vieš čo potom ti to poviem."
"Fajn ďakujem Tae." Počul som potom už iba kroky odo mňa a kroky ku mne. Tipoval som, že Tae odišiel a Hobi zostal. Momentálne som sa bál komukoľvek dôverovať, dokonca aj Hobimu. Bolo to celé zvláštne. Ten únos, nejaký test, vrece na hlave atď.
"Jiminie~ máš strach?" Odhrnul mi látku z úst a mne sa tak konečne mohlo dýchať lepšie. "Mám." Kňukol som. "Aw zlatíčko neboj sa chcem to pre teba urobiť len vzrušujúce, áno a hlavne chcem, aby si neutiekol od toho, čo pôjdeme robiť." Hm... "Č-čo pôjdeme robiť?" "Uvidíš zlatíčko, ver mi bude sa ti to páčiť raz som to už robil, ale mal som strašný strach a myslím, že ty by si z toho najradšej utiekol."
Tak moment... Čo? "Aspoň podľa toho, čo viem od Jungkooka." Čo mu Jungkook nakecal?! Ja ho zabijem, nakrájam na kocky, uvarím ho v polievke a dám to zožrať nejakému psovi. Nie, nie som nahnevaný. Taemu to ešte dám zožrať tiež. Som v pohode. "Jiminie?" Zakňučal som, aby som mu dal vedieť, že ho počúvam.
"Jiminie~ zlatíčko vážne nemaj strach, vyzerá to trocha drsne, s tým ako som ťa spútal a na oči dal vrece, ale upokoj sa, dobre?" Nemohol mi radšej dať tu šatku? "Uhm..." "Tak poď, postav sa." Hobi mi pomohol vstať zo zeme a pomaly sme niekam šli, no ja som samozrejme nemal ani tušenia kde. Stále mám strach, či to celé zo vzťahom na mňa nehral a teraz ma vedie niekde na predaj s bielym mäsom.
Cítil som ako do mňa jemne strčil keď sme zastavili a samozrejme som počul aj ako otvoril dvere. Tak počkať on má auto? On vie jazdiť? Znova som zakňučal. Počul som zabuchnutie dverí a potom ako nastúpil aj on. "Jiminie~" Cítil som ako je nahnutý nado mnou už len vďaka jeho prenikavej úžasnej vôni, ktorá prerazila aj cez tú látku vreca.
Zrazu mi dal to vrece dole. Veľmi rýchlo som zažmúril oči z prívalu svetla na moje oči. "Pokoj." Pomaly som si začal na svetlo zvykať a tak som na neho pozrel. Sledoval ma s takou láskou v očiach. "Budeš dobrý chlapec?" Zaklipkal som očami, ale prikývol som, hoci neisto. "Nahni sa dopredu." Urobil som ako povedal, lebo aj keby neviem, čo vedel som, že by som mu už neušiel, takže som sa ho rozhodol radšej počúvať.
Začal mi pomaličky rozväzovať ruky, za čo sa mi chcelo opakovane ďakovať, lebo som sa cítil nepríjemne a nie len kvôli tomu, že ma to lanko tlačilo. Dlho som si ale nepolepšil pretože mi ich previazal hneď dopredu, začo som mu úštedril dlhý kňučiaci zvuk. "Jiminie~ nekňuč mi tu." Celého si ma prešiel pohľadom a ja som sa na to len prizeral. Bolo ticho a v aute bola veľmi zvláštna atmosféra.
Nakoniec sa ku mne naklonil a obtrel sa o moje pery tými svojími ako by ma oblízal jazykom, ale urobil to perami. "Mmm~" Privrel som očné viečka, lebo to bolo veľmi príjemné. Nahol sa bližšie a začal veľmi opatrne pohybovať perami o tie moje, bolo to vážne veľmi opatrné, robil to ako keby som bol niečo veľmi krehké a mne sa to strašne páčilo.
Opatrne sa odpojil a pozrel na moje pery a potom mi pozrel do očí. "Máš tie najlepšie, najchutnejšie a najjemnejšie pery, ktoré môžu na tomto svete existovať." Sčervenal som, ale sledoval som ho aj najďalej. Bol som neustále v strehu.
Potom sa odo mňa odtiahol naštartoval, hneď potom, čo nás pripútal a ja som ako orol sledoval každú miznúcu vec, každý dom, každý strom pred našimi očami. Vôbec som nemal tušenia kam ideme, ale vďaka tomu, čo mi povedal som mal strach a to neskutočný. Uprostred cesty, kde nebolo takmer nič sme zastavili. Tak toto vôbec nevyzerá dobre.
Vytreštil som oči a obhliadol sa. "Jiminie vážne sa upokoj nerob paniku." Z vrecka vytiahol šatku. Vážne?! Čo malo znamenať potom toto s tým vrecom?! Teraz ma asi nič už neupokojí. Triasol som hlavou a odťahoval som sa, keď mi tú šatku chcel dať na oči, predsa sa nedám tak rýchlo. Hobi sa zasmial a odpútal sa.
Preliezol na druhú stranu ku mne a sadol si na mňa obkročmo. "Ako veľmi sa bojíš výšok Jimie?~" Vypleštil som snáď ešte viac oči a začal som sa krútiť pod ním ešte viac. "Môžem ti povedať, čo budeme robiť, nemusím ti dávať šatku, môžem ťa pustiť, ale iba ak pôjdeš so mnou a nebudeš sa snažiť uniknúť. Chcem pre nás dokonalý zážitok a neboj sa budem s tebou."
V hlave som mal riadnu dilemu. Že či sa bojím výšok? To mu Jungkook povedal? Vážne?! "Prečo sa mi automaticky vybaví bungee jumping?" Hobi sa zasmial. "Ja neviem, ale ten to nie je." Ja som to vážne povedal nahlas? Ajaj... už zase sa nekoncentrujem a splietam všetko, čo mám na mysli.
Dobre, takže bungee jumping to nebude... tak teda čo? "Láska neunikneš mi?" Zakrútil som hlavou. "To nemôžem zaručiť, určite vieš od Kookieho, že výšky nenávidím." Hobi sa zasmial. "Tak teda vnímaj len mňa, áno? Zaviažem ti oči." Budem tam s tebou. Čo do kelu ideme robiť?
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
