Summer dream

🌴40🌴

"Prosím Jiminie, aspoň predo mnou sa nehanbi byť bez trička." Znova som zakňučal a založil si ruky na hrudi. "Mne je ale zima." Pokúsil som sa mu zaklamať. "Ak ti je zima, tak stlmíme klimatizáciu alebo ťa ja zahrejem."

Tak toto mi nevyšlo. Išiel do sprchy a vzal aj moje tričko, aby som si ho zatiaľ nestihol navliecť. No super! Čo mám akože teraz robiť?  Nudím sa... Povdychol som si, vstal z postele a išiel som si sadnúť na terasu.

Bolo mi trápne byť bez trička na terase, lebo som sa cítil ako hulvát, ktorý fajčí na terase, ale nemal som, čo robiť tak som sa oprel o zábradlie a pozoroval som blikajúce krásne hviezdičky.

Keď som tak na nich pozeral, tak som si pripadal, ako keby som ku ním patril. Natiahol som ruku k oblohe, privrel jedno oko a pozoroval som, že či náhodou nezahliadnem nejaké súhvezdie.

Stál som tam, opretý o zábradlie, oči mi žiarili od hviezd na oblohe a premýšľal som nad tým, aké by to bolo byť hviezdou. Poznám veľa príbehov o rôznych súhvediach, ktoré sú utvorené z ľudí a zvierat, prečo tam nemôžem byť aj ja?

Asi si to musím zaslúžiť, ale ako? Hm... Musím sa poriadne zamyslieť. Ani neviem ako som tam tak stál a pozoroval hviezdy, keď na ramenách pristáli Hobiho ruky. "Čo robíš hviezdička? Pozoruješ svojé príbuzné hviezdy?"

Zasmial som sa a vlepil mu malinkú pusinku na ústa, ale on chcel viac. "Ešte Jiminie." Naposledy som robil také veci ja a teraz tu on špúli pusinku predo mnou. Naklonil som sa, pobozkal ho na noštek namiesto pier a zachichotal som sa.

Hobi nespokojne zabručal a hral sa, že je mu z toho smutno. Hej! Ja som tu ten rozkošný! Berie mi moju rolu! To nie je fér! Nadul som peru, zamračil sa a založil si ruky. Tentoraz sa on zasmial a ja som zabručal rovnako ako on predchvíľou.

"Čo je Jiminie?" Robí si zo mňa srandu? Odkráčal som do izby tesne vedľa neho, ale tento výstup mi prekazil a chytil ma za zápästie. "Pusti." Zasmial sa strhol ma k sebe a začal si brať moje pery.

"Jiminie je nahnevaný..." Zašepkal mi do pier a usmial sa. Začal som sa pridávať, skúšal som ho láskať jazykom, ale ako vždy vždy vyhral. Musím povedať, že sa mi to čím ďalej viac a viac páči, takéto bozkávanie.

Zhodil ma na posteľ, pričom som sa v rýchlosti spamätal a pozrel sa na neho. "Ak mám byť bez trička ja, tak by si mal aj ty." Podotkol som, keď som si uvedomil, že on ho má narozdiel odo mňa.

Pousmial sa, s rukami vyhľadal lem svojeho trička, vyzliekol sa a prikradol sa ku mne do postele. "Máš čo si chcel zlatíčko a teraz poďme spinkať, aby sa tie motýliky v tvojom brušku mohli upokojiť a vyhliahnúť sa."

Zachichotal som sa, pomrvil sa, aby som sa cítil čo najviac pohodlne, dal si ruku pod vankúš a snažil sa zaspať. "Dobrú noc Hobi." Šepol som a potom si aj zívol. "Dobrú noc láska a sladké sny." Dal mi božtek na čelo, pričom som sa usmial a po zhasnutí jeho lampičky som aj zaspal.

Bol som vonku a naháňal rôzne vtáky po pláži, Hobi ma sledoval a chichotal sa sediac na piesku. Teplý letný vánok vial do stromov, paliem a nútil troviť pekné zatočené vlny v mori.

Slniečko pálilo moju aj Hobiho pokožku do krásneho medového odtieňu, ktorý asi len Tae má prirodzene. Neviem ako, ale zrazu sa tam objavil veľký čierny mrak, ktorý bol asi priviatý tým vetrom a ihneď som sa obzrel za Hobim, lebo ja sa búrok bojím, ale nebol tam.

Obzrel som sa poriadne okolo seba, každou stranou, ale nikde ho nebolo, dokonca aj ľudia z neďalekej preplnenej pláže utiekli. Rozbehol som preč od tej búrky hľadať Hobiho, no niečo ma ako keby držalo a z pláže som sa nemohol pohnúť.

Obzrel som sa a uvidel som, že moja noha sa v niečom zachytila. Začal som sebou škubať, ale to nebol dobrý nápad, pretože ma to porezalo a začalo to poriadne štípať. Nohy ma z toho tak boleli, takže som sa zrútil k zemi a začal som vzlykať.

Krv mi stekala dole až do piesku, ktorý sa začal farbiť do farby mojej krvi. Bol asi príliv, lebo hladina mora sa ku mne začala nebezpečne približovať. Slané more mi začalo obmývať nohy, práve tam, kde som si ich porezal a zasekol som sa a to kvôli soli začalo páliť ešte viac.

K tomu všetkému začal pršať studený dážď s krúpami a ja som si snažil zakryť hlavu rukami, aby mi tie krúpy neublížili. Drkotal som sa, cvakal zubami a čakal na to, že príde pomoc, ale tá neprichádzala.

Začal som mať strach a cez to všetko som sa snažil sa oslobodiť, ale stále to nešlo, len som sa zarezal viac do nohy. Vykríkol som bolesťou, nohu som si stískal, aby ma bolela čo najmenej, ale nepomáhalo mi to, ani keď som si nechty silno zarýval do mojej jemnej pokožky.

Vrieskal som, vzlykal som, modlil som sa a uvažoval, prečo ma to Hobi nechal samého. Možno sa chcel zbaviť záťaže a uniknúť, žije tu veľmi dlho, takže asi najskôr vedel, čo sa deje a tak chcel utiecť. Nevyčítam mu to ani nikdy nebudem, nech sa stane čokoľvek.

Strácal som nádej, pomaly som omdielval zo stráty krvy a bolesti, ktorej som zažíval. Ako sa mi toto mohlo stať? Čo som komu urobil, že som si práve toto zaslúžil? Ak nezomriem na to, ako už nebudem zvládať bolesť alebo na vykrvácanie, tak ma zabije asi to more, ktoré mi bolo už po krk.

Začal som príjmať svoj osud, ale vtedy sa predo mnou objavil Hobi z čoho som začal mať hneď radosť, snažil sa mi pomôcť, ale nešlo to, bolelo to už som to nedával vrieskal som Hobiho meno, aby prestal a on to pochopil a pustil ma.

Začal som len cítiť ako mi voda stúpa do pľúc, lebo more už bolo nad mojou hlavou, hoci Hobi sa ma snažil udržať pri živote čo najdlhšie. Hobi začal predo mnou plakať a ja som sa začal dusiť, no vtedy to prišlo, koniec...