Summer dream

🌴63🌴

Po tomto som mal už aj celkom dosť. Skončil som na sieti asi tak šiesty alebo siedmy raz. Nepočítal som to, ale myslím, že to bolo tak nejako. Bolo to aj celkom namáhavé a unavujúce, ale stále som sa nedal, chcel som vedieť, čo bude nasledovať.

Keď sme zase a konečne sa nejako vypratali, dostali z tej siete, tak už som mu oznámil, že stačí a, že by som chcel vidieť ďalšie prekvapko. Hobi sa usmial a už ma zase ťahal nevedno kde. "Čo tak, keď už sme tu, vyskúšať ísť do strašidelného domu?" Horlivo som pokrútil hlavou, aby mu bolo jasné, že nie, ale aj tak si neopustil ma presviedčať.

"Prosím hviezdička. Rozžiariš mi a posvietiš na cestu." Ako keď nie som naozaj hviezda? "Hobi ja fakt nechcem ísť. Prosím, prosím, prosím nenúť ma." Povdychol si, ale nakoniec prikývol. Viedol ma späť ku autu, do ktorého som iba hupsol. Som celkom aj unavený, ale musím vydržať.

No keď Hobi konečne naštartoval auto, tak som upadal do spánku. Veľmi rýchlo som teda zaspal. Neviem ani ako dlho sme sa viezli, pokiaľ ma zobudil, nevedel som kde sme, ale neriešil som to, nechal som sa len sladko zobudiť bozkom na moje pery od Hobiho. Bolo to tak príjemné prebudenie. Chcem sa prebúdzať takto každý deň, chcem patriť iba jemu.

Stále ma bozkával, lebo som sa nemal k nejakému reálnemu prebudeniu, proste som mal stále zavreté oči a užíval si jeho pery, jeho jemnučké dokonalé pery. Netrvalo dlho a všimol si, že som hore, takže sa odo mňa odtrhol, nad čím som zakňučal. "Dobré ránko láska~ musíš byť hladný."

Jedlo je teraz to posledné, na čo by som myslel, ale prikývol som, nechcel som mu kaziť radosť. Bol som ešte zaspinkaný, takže som oči nechal stále zatvorené, na čom sa Hobi očividne bavil. "Aw zlatíčko, ja ťa vezmem, nebudeme dnes už nič také robiť, keď si unavený, len sa napapáme."

Pokýval som hlávkou a už vystupoval z auta. Po chvíli prišiel z mojej strany , otvoril dvere a vzal ma na ruky. Ihneď som sa na neho natlačil, pevne ho objal a zavŕtal si hlavu ako vždy do jeho krku. Niekam ma niesol, ale nevnímal som to znova. Sú to prekvapenia, ale  nie sú pre mňa tak cenné a dôležité ako on.

On je slnko môjho života, môj strážca, môj pocit bezpečia. "Jiminie~ otvor tie svoje nádherné očičká~ už sme tu." Otvoril som teda oči, presne tak ako chcel a skoro som od šťastia ondlel. Lampióny, sviečky, okvetné lístky, ruže, bolo to nádherné.

Zoskočil som z neho a samozrejme ako malé dieťa, som začal všetko brať do ruky. Ku všetkému som si privoniaval a zisťoval akého matriálu to je. Hobi sa nad tým, čo som práve iba pousmial a zapol nejakú hudbu. Ucítil som jeho ruku ako hľadá tu moju a následne si ma za ňu ťahá k sebe.

Takmer som na neho spadol, ale on ma zachytil a hneď so mnou začal tancovať. Pozeral som mu priamo do očí a on tiež, nechal som sa ním viesť. Bolo to nádherné, tancovať medzi lampiónmi, s okvetnými lístkami na zemi, ale on bolo to jediné čo ma momentálne zaujímalo.

Myslím, že nič by nedokázalo odvrátiť moju pozornosť od jeho hlbokých, tmavých očí. Bolo to dokonalé. To je to slovo, ktoré by to popísalo všetko. Skvelá večera, skvelý deň, skvelý večer a dokonalý tanec. Všetko zbehlo tak rýchlo a už sme sa ani len nenazdali, boli sme už doma, teda na hoteli v posteli.

Hobi ma hladkal a šepkal mi krásne slová do ucha. Zaspávali sme, teda aspoň ja. "Hviezdička spíš?" Zakrútil som hlávkou, ale už som nemal od toho ďaleko, očné viečka by som od seba už asi nerozlepil. "Zajtra ideme na letisko." Letisko? Zamračil som sa.

Veď máme ešte 3 týždne. "Prídu nový návštevníci a chcem, aby si išiel so mnou, nechcem ťa tu nechávať samého." Už som sa zmohol iba na zašepkanie odpovede a sladkú pusinku na hruď. "Dobre~" Hneď po tomto som upadol do ríše snov.

Ráno ma Hobi pre jeho šťastie budil zase jemnými božtekmi na tvár. Ak by ma zobudil inak, tak prisahám, že by som bol naštvaný a mrzutý, ale toto mu akceptujem. "Láska vstávaj, musíme stihnúť raňajky, obliecť sa a vysprchovať." Iba som zamrmčal odpoveď, že dobre, ale stále som ležal.

"Jiminie ak do piatich minút nevstaneš prisahám, že ťa začnem štekliť tak, že ti ani čarovné slovíčko prosím nepomôže, aby som prestal." Vypulil som oči a už som bol aj na nohách. Určite by som sa počúral od smiechu a to nechcem. Za počúranú posteľ by ma Hobi asi zabil.

Hobi sa pousmial a potiahol ma za ruku k sebe. "Pôjdeme sa osprchovať láska~" Počkať čo? To akože spolu v jednej sprche? A to sa tam zmestíme? Nestihol som sa ubrániť ani len spamätať a už sme boli v kúpeľni. Ihneď zamkol dvere, však Tae môže stále prísť a prikradal sa ku mne ako nejaká šelma.

"Pyžamko dole Jiminie~" Zaklipkal som očami a zakrútil hlavkou. Ja sa s ním nebudem predsa sprchovať! Je to divné. "Tak šup šup, dole kraťasy, tričko a boxerky inak to urobím ja." Prehltol som nasucho. Urobím to sám, ale i tak do tej sprchy s ním nepôjdem. Počkám až sa vysprchuje on a potom si tam vleziem ja.

Prečo vždy na moje názory v hlave vie vždy odpovedať záporne? Ako môže vedieť, čo si vôbec myslím? Chytil ma za členky a prehodil si ma cez rameno. Vypískol som ako gumená kačička. Vošli sme do sprchy a prekvapivo tam bolo dosť priestoru pre nás oboch.

Postavil ma na zem a bleskovo nastavil sprchu na príjemnú teplú vodu, presne takú akú ja obľubujem. Nechal som nech na mňa steká tá príjemná voda ale on to zase pokazil. Tú chvíľu uvoľnenia pokazil, keď ma začal umývať. Ja sa vždy umývam sám a aj budem, budem si za tým stáť.

Pokúšal som som sa vzpierať, ale i tak sa mu vždy podarilo mi odstrčiť ruky. Je šikovný, to musím uznať. Začal mi masírovať chrbát a bolo to tak neskutočne príjemné, že som sa nakoniec uvoľnil a zaklonil hlavu. Má čarovné prsty.