Summer dream

🌴13🌴

Nad mojou reakciou sa zasmial a sadol si späť na stoličku. Prečo mi toto robí? Chcem cítiť ešte jeho pery na tých svojích, chcem sa cítiť byť ním milovaný, chcem aby ma tie motýle vnútri môjho žalúdka roztrhli, chcem znovu ochutnávať z jeho pier a chcem ho.

Chcem jedine jeho a chcem, aby ma nikdy neopustil, a tento sen neskončil. Otočil som na neho hlavu a dožadoval som sa jeho pozornosti. On sa usmieval, opekal si a nevšímal si ma. Čo je toto? Zakňučal som, lebo ma týmto trýznil.

"Hobi..." Povedal som smutne, lebo mi chýbal. "Áno hviezdička?" Na moje prekvapenie reagoval. "Keď ja som hviezdička, tak ty si slniečko, lebo máš vždy žiarivý úsmev, ktorý keď vidím, tak ma núti usmievať sa." "Kľudne hviezdička."

Venoval mi pozornosť tak, že so mnou rozprával, ale neotočil sa, že by sa na mňa pozrel. Zamračil som sa a postavil som sa pred neho. Automaticky na mňa zaostril svoj pohľad a ešte viac sa usmial.

Mal som nafúknuté líčka a zlostne som na neho pozeral. "Čo je hviezdička?" "Prečo mi nevenuješ pozornosť?" Usmial sa sám pre seba a ja som sa ešte viac nahneval.

Dal marsmallowny preč z ohňa a hneď sa do nich zakusol. Sadol som mu na kolená a ruku som mu ovinul okolo krku. Možno, že mi teraz svoju pozornosť už bude venovať, ale on nič. Zakusol som sa do jedného z marsmallownov a vtedy mi už začal venovať pozornosť.

"Hej!" Zobral som mu aj palicu, aby sa plne na mňa sústredil. "Prečo si to urobil?" "Čo ako?" Milo sa na mňa usmial a tváril sa ako keby ma pred malou chvíľkou nebozkával.

"Prečo si ma pobozkal?" "Lebo si sa potreboval dostať z tranzu a očividne to zabralo." Zaškeril sa na mňa a snažil sa uchmatnúť tu palicu s marsmallownmi, ale ja som si ju držal za chrbtom s našpulenou perou a zatvorenými očami.

Rýchlo mi dal jemný bozk a vytrhol mi ju. Prečo sa takto správa? Prečo mi nevenuje pozornosť, potom, prečo ma pobozkal? Zakňučal som a sklopil som zrak. Chcel som sa postaviť, ale zadržal ma. Palicu opatrne oprel pri blízkom strome a pritiahol si ma do náručia.

"Takže sa ti páčim?" V tomto je problém? Celú dobu mi nevenoval pozornosť, lebo som neodpovedal na otázku? "Áno, samozrejme, len som bol z teba mimo." "Odkedy?" "Odkedy som ťa uvidel." Pri tomto priznaní som si skryl tvár do jeho hrude.

Hobi sa nad tým iba zasmial a odtiahol si ma z jeho hrude. "Nemusíš sa hanbiť, lebo ja tiež."  "Čože?!" Hneď som na neho vyvalil oči a on sa znovu len zasmial. "Si rozkošný." Už mi to povedal toľko krát, že si začínam myslieť, že naozaj som.

Nie na čo to myslím! "Je zvláštne ako nás osud zaviedol k sebe." "Zvláštne je to, ako si pri mne zmenil orientáciu." "To je ďalšia záhada ty moja hviezdička."

Zobral palicu, na ktorej boli opečené marsmallowny a podal mi ju. "Jedz hviezdička, nemal si dezert." "A to povedal kto?" Pozrel som sa na jeho pery a on sa zasmial. Príjemne vonial po kvetoch a ja som s radosťou vdychoval tú vôňu.

Začal som jesť opečené marsmallowny  s tým, že mi spokojne brnkal po nose. "Prečo ja?" Spýtal som sa, lebo mi tá otázka tvorila dieru v hlave. "Neviem, proste mi prídeš iný a jedinečný."

"Prečo nie dievča?" Zdvihol som obočie. "Možno, že mi prídeš atraktívnejší ako nejaké dievčatá a možno, že k tebe chovám nejaké city." "Hm?" Usmial sa a prstom mi obkreslil čeľusť.

Odhrnul mi vlasy, chvíľu sa nimi hral a potom mi odkusol z marsmallownu, nad čím som sa zachichotal. "Tak krásny smiech." Uškrnul som sa, pomrvil a dal mu pusu na líce, nad čím zalapal po dychu.

"Takže už aj ty mi dávaš pusinky sám od seba?" "Možno..." Začervenal som sa a stiahol sa akoby do ulity. Pritiahol si ma bližšie a bližšie až sme si dýchali na tváre. Naše dychy sa miešali a ja som pustil palicu na zem.

Začal som mu sám od seba pusinkovať celú tvár, lebo som preskúmať každú jednu časť. Smial sa a ja som veselo poračoval. Išiel som zhora dole, dokonca aj oči som mu pobozkal zavreté až som sa dostal k čeľusti.

Hneď ako som prestal, si privlastnil žiadostivo moje pery a ako inak vyhovel som mu. "Si pre mňa ako droga." Zašepkal mi do pier, nad čím som sa zasmial. Ohník už dohorieval, ale my obaja sme horeli aj za neho. Bolo mi príjemne teplo a objímal som ho.

"Mali by sme sa vrátiť hviezdička." Vzľadol som na neho a prosil ho psími očami. "Ešte nie." "Dobre ešte chvíľku, ale potom budeme musieť ísť." Sedeli sme a ja som mu na hrudi robil prstom kruhy.

"Ako si myslíš, že je na tom Tae?" Spýtal som nevine. "Ako to myslíš?" "Ako sú na tom?" Povdychol si. "Tae je rozumný chlapec, ale taktiež ľahko zraniteľný, krehký a milujúci. Nemyslím si, že by Jungkookovi sám od seba ublížil. Hovoril si už niekedy s ním? Nikdy nie je hrubý a ani to nevie." "Jungkook je tiež taký, ale vie robiť občas problémy."

Hobi sa na mňa pozrel nechápavo. "Aké problémy?" "No vie sa s niekým pobiť a urážať vie tiež dobre. Často nepočúva druhých a robí si čo chce. Na základnej škole učiteľky na neho kričali neustále a na strednej nielen kričali, ale nechávali ho aj po škole." "Takže mám povedať Taemu, aby si na neho dával pozor?"

"Netreba, aj napriek všetkému je Kookie milý chlapec a len nedávno mi prezradil, že mu jeden chlapec zlomil srdce, a že od vtedy sa nechcel nikdy zamilovať, ale pri Taem hneď zmenil názor, takže..."

"Sú si súdený." "Presne tak." Zasmial som sa a Hobi mi prešiel hánkami po líci. "Máš vážne jemnú pokožku ako dieťa." "Dobre teda... vrátime sa?" Navrhol som to, aby som zamaskoval svoje červené líca.

"Iste!" Vypískol a ja som sa z neho postavil. Zobral plastovú fľašu, v ktorej bola voda a posledné iskrivé plamienky zahasil. Spoločne sme sa vrátili, zaviedol ma ku izbe a vlepil mi pusu na líce. "Na dobrú noc." Vrátil som mu ju s radosťou a rovnakou vetou.

Odomkol som dvere, opatrne ich zabuchol, skontroloval, že či Kookie he v izbe, ale nebol a nakoniec som sa zasnívaný zvalil na posteľ, pri čom chvíľu po mne prišiel Kookie a urobil presne to isté.