Jimin sa rozhodne navštíviť so svojou úžasnou rodinou exotické Kanárske ostrovy s tým, že si to tam poriadne užije. Netuší však, že to bude jeho najlepšie leto v živote kvôli jednému človekovi, ktorého spozná ako svojho delegáta v hoteli. Zábavný, m...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Doslova mi ho stláčal, až som vypúšťal zo seba vzdychy. "Páči sa ti to hviezdička?" Neisto som zakýval hlavou, zavrel oči a zaklonil hlavu, pričom mal Hobi prístup k mojemu krku. "Um~takto sa mi to páči." Zapriadol a začal mi moje fliačiky opečovávať jazykom.
Zadok mi prestal stláčať a viac sa zameral na bozkávanie mojich fliačikov a zbytkovej odhalenej pokožky v okolí krku. "Hobi~" Zapriadol som, lebo mi to robilo dobre, no na druhú stranu som chcel prestať, pretože toho na mňa bolo dnes až príliš.
Potrebujem ísť na to pomaly, napriek tomu ako ma tlačí s Hobim čas. Je mi to tak ľúto! Prečo sa tu nemôžeme presťahovať? Opýtam sa mamky aj keď by mi asi chýbal Jungkookie, ktorý sa asi vráti do Seoulu alebo nie? Má tu Taeho a teraz dokonca aj Yoongiho, tak prečo by chcel odísť.
Ó môj Bože! Teraz mi niečo napadlo! Jungkookie a ja by sme chceli bývať spolu a mamka mi to odsúhlasila, ale nehovoril som, že kde by som s ním chcel bývať, takže teoreticky by mi to nemala skúsiť prekaziť. Naučím sa jazyk, vyštudujem školu tu a budem mať všetko. Áno!
Z nadšenia som zoskočil z Hobiho a začal som tancovať svoj tanček šťastia, načo ma Hobi najprv záhadne pozoroval, ale potom sa začal smiať. "Láska, čo to vystrájaš? Z čoho máš takú radosť?" Poviem mu to? Nieeeeee! Bude prekvapko, dohodnem to s mamkou a Kookiem a všetko bude úžasné.
"Nič počkaj tu, idem za Kookiem!" Vypískol som a už som bežal von z Hobiho izby smerom k našej, ale to by nebol Hobi, ktorý by ma nedobehol a nezachytil za ruku, že? "Koalka moja čo sa deje? Prečo tak letíš za Jungkookom?"
Striasol som sa z jeho uchopenia a bežal za Kookiem so smiechom. Bol som tak šťastný. Do dverí som div, že nenarazil a začal som klopať ako blázon, hoci som mal kľúče. Mal som chuť urobiť rozruch.
"Kookie! Kookie! Koo..." Nestihol som ani dopovedať tretí krát pri búchaní na dvere a už mi otváral neznámi človek. "Zbláznili ste sa?!" Aha! Zlé dvere. Začervenal som sa a sklopil ospravedlňujúco hlavu.
"Prepáčte mi to, pomýlil som si dvere." Zamumlal som si popod fúzky, ale očividne ma počul. "Tak si láskavo nabudúce skontrolujte číslo dverí!" Skríkol a pred očami mi silno, rýchlo a prudko udreli dvere až som nadskočil.
"Pff." Odfrkol som si, lebo som mal stále takú radosť, že ma nemohlo nič odradiť. Odcupkal som teda k správnym dverám, kde ma už čakal Hobi. Usmial som sa na neho a začal som búšiť, tentoraz na správne dvere.
"Kde si bol?" Neodpovedal som a ďalej som sa sústredil na búšenie. "Kookiesku!" Hobi vypleštil oči, nad tým ako som Kooka nazval. "Mňa tak nevoláš!" Tentoraz sa už mračil, za čo som sa ja usmial viac.
Kookie mi konečne otvoril dvere, celý zaspatý a vzadu za ním bolo vidno ležať Yoongiho s Taem, ktorý sa obímali a spali. Ešte spia?! Čo robili v noci? Asi to nechcem vedieť. ( V skutočnosti sa len rozprávali a trocha sa bozkávali. )
"Kookie musím s tebou hovoriť osamote!" Vypískol som nadšene. On len unavene zívol a pokýval hlavou k kúpeľni. Zaliezol som teda s ním do kúpeľne a prvá otázka, ktorú mi položil ma tvrdo zasiahla.
"Ideš mi vyrozprávať príbeh o tvojom sexe s Hobim?" Vypulil som oči a otvoril ústa dokorán. Čo si o mne myslí?! Tak skoro?! Ja?! Bože! "Nie!" Vypískol som urýchlene. "Dobre nechaj si to pre seba." Prekrútil očami a ja som ešte viac vypulil oči.
Začal som ho mlátiť, lebo to prehnal a dokonca som sa aj rozplakal. "Čo si o mne myslíš?!" Začal aukať, lebo musím priznať, že ani som nikdy tak silno nikoho nemlátil. "Dobre! Dobre! Dosť!"
Ja chcem svoju mamku! To mi nemohol urobiť! Zdrhol som z kúpeľne a vynoril sa rovno pred Hobim, do ktorého som narazil. Ihneď som sa snažil spamätať a újsť skôr, ako by stihol si všimnúť toho, že mi po tvári stekajú potôčiky sĺz, ale zase by to nebol Hobi, keby ma zase neodhalil.
"Jiminie prečo plačeš?" Nič som neodpovedal, len som odvrátil zrak. Hobi si povdychol a pozrel na Jungkooka, ktorý stál za mnou, zatiaľ, čo ja som ho silno objal. "Čo si mu urobil?" Začal ma hladkať po vláskoch a ja som mu začal smrkať do trička.
Asi ma za to zabije, ale nemohol som si pomôcť. Začal ma ťahať preč z izby, za čo som bol rád kvôli príjemnejšej atmosfére na chodbe, ale vedel som, že sa tam budem musieť ešte vrátiť po veci na prezlečenie a sprchu.
Vzdal som sa objatia s Hobim a urýchlene sa vrátil do izby. "Jiminie!" Zabuchol som mu dvere priamo pred očami. Neviem, prečo som to urobil, keď on nie je tá osoba, na ktorú som nahnevaný za jej drzosť.
Asi som len rozhodený. Jungkook po mne divne pozeral, ale ja som len popri ňom nadurdene prešiel ku skrini, kde som si zobral veci a zabuchol sa v kúpeľni. Vysprchoval som sa a vyšiel z kúpeľne, izby.
Išiel som teda za Hobim do izby, aby sme mohli spolu ísť na tú pláž, lebo ja bez neho na ňu ani nevkročím po tom sne. Zaklopal som mu a povdychol som si. Nemusel som ani čakať a vtiahol ma dnu, pričom si ma pritiahol do bozku.
"Um!" Bolo to na mňa príliš rychlé. Odpojil sa mi od pier a pozeral mi vystrašene do očí. "Povedz mi čo sa deje a čo sa stalo." Ja nechcem o tom hovoriť, nechcem vôbec preberať slovo na s.
"Nič Hobi prosím nerieš to. Ideme k mojej mamke? Mala by byť na pláži." Hobi sa zamračil a pohladkal ma po líci. "Čo mi tajíš? Chcem to vedieť, chcem vedieť o všetkom, čo sa týka teba, je ti to jasné?"
Nevine a trocha vystrašene som pokýval hlavou. "Neboj sa ma, neboj sa mi povedať čokoľvek." Problém nie je v tom, že sa to bojím povedať, vlastne aj hej, ale nechcem o tom hovoriť, ale ako mu to mám vysvetliť? "Prosím nechcem o tom teraz hovoriť." Šepol som.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
