Summer dream

🌴34🌴

"No a... asi potom ani nevieš čo je top a čo je bottom. Top je človek, ktorý svoj penis pchá do tvojej dierky a bottom je ten človek, ktorý tú dierku poskytuje, čo v tvojom prípade si ty." Čože?! To nie! Prudko som vstal z postele a začal som sa prechádzať po izbe. Jungkook ma sledoval, aký nervózny som a trochu sa smial.

"Prepáč Jimin, ale toto je pravda." Tak potom nikdy nechcem s nikým chodiť! Pre mňa je bozkávanie veľa aj keď je to príjemné. "Nemusíš sa však toho báť, lebo je to niečo, čo je fakt úžasné! Vlastne ešte lepšie ako úžasné! Nedá sa to ani popísať, ako úžasné to je!" Vypleštil som na neho oči. Snáď to nemyslí vážne!

"T-ty si to už robil?" Jungkook zdvihol obočie so zamyslením výrazom. "No... hej robil, ale bol som top." Prečo mi o tom nepovedal? Rovno som si aj odpovedal, lebo som si to uvedomil. Proste by som to nepochopil. Prečo som o tom nevedel? Možno som sa až tak zaoberal učením, že som úplne zabudol sa zaujímať o všetko, čo sa netýka učiva.

Zrazu niekto zaklopal na dvere a ja som sebou trhol. Jungkook sa zasmial, pričom otvoril dvere radšej on. "Oh! Ahoj! Poď ďalej." Jungkook otvoril dvere dokorán, pričom dovnútra vstúpil Hobi a zavrel dvere, ale dlho zatvorené nezostali, lebo Jungkook sa vyhovoril a odišiel radšej preč.

Hobi mal čerstvo umyté vlasy a mal na sebe iné veci. "Prečo si mi utiekol?" Sklopil som hlavu a pozrel sa, či má stále ten problém, ale ten už nejako zmizol. "Neutekaj mi prosím hviezdička, nič by som ti nikdy neurobil." Bol som stále ticho, lebo som bol tak trochu stále mimo z Jungkookového uvedenia do reality.

"Jungkook mi všetko vysvetlil." Pípol som potichu a sčervenal som. Hobi ku mne pristúpil a zvihol mi hlavu. "To ja som ti chcel všetko vysvetliť, ale samozrejme s príkladmi a veľmi pomaly a postupne." S príkladmi?! Úplne som sa vystrašil, keď mi toto povedal. Hovoríme o tom istom? Ja sa nebudem pýtať.

Hobi si všimol ako som sa vyplašil a usmial sa. "Máš pocit, že sme išli na to príliš rýchlo? Vzrušil si ma to áno, ale ešte nebol na to vhodný čas, aby som ti ukázal, čo s tým, lebo by to bolo príliš skoro. Pôjdeme na to pomaly, veľmi pomaly, ešte pomalšie než teraz, máme predsa čas, takže sa ma nemusíš báť. Máme extrémne veľa času, takže nič nebudeme naháňať."

Hneď som sa upokojil a objal ho, aby som mu dal znak, že je to presne to, čo chcem a ako to chcem, ale neviem, či budem schopný... "Ak pôjdeme príliš rýchlo, proste sa zastavíš, dobre? Nevadí mi čakať aj keby sa to nemalo vôbec stať, dobre?" On mi číta myšlienky? Zaklipkal som očami a pozrel som sa na neho.

"Hlavne predo mnou neutekaj." Pokýval som hlavou a dal som mu pusinku. "Aish! Musel ti to ten Jungkook povedať?" Zdvihol som k Hobimu pohľad a keď som uvidel ako ho to štve, tak som sa nad tým pousmial. Môžem ho nejako rozveseliť?

Nevenoval mi pozornosť hoci si ma tiskol k sebe a svojím pohľadom behal po stene. Prečo sa na mňa nesústredí? "Vieš ako ma to trápi? Chcel som ti to všetko vysvetliť iba ja!" Povdychol si a krútil hlavou. Ako by som ho mohol rozptýliť? Budem ho zlostiť? Ako by som mohol zlostiť?

"Mám chuť mu jednu za to vylepiť." Len to nie! Kookie je ten dobrý. Zaskučal som, aby som upútal jeho pozornosť, ale bol tak hlboko ponorený do hnevu, že si toho nevšimol. "Hobi!" Nič. Dobre tak mu dám čas, ja si zatiaľ idem čuchať k jeho príjemnej vanilkovej vôni.

Postavil som sa na špičky a nalepil som svoj nos na jeho kľúčnu kosť. Hm... on tak skvelo vonia. Dal by som si vanilkový puding... sladučký vanilkový puding. "Čo to robíš?" Opýtal sa ma prekvapene a mne došlo, že som ho oblízal. Počkať čože?!

Vypleštil som oči a razom zatiahol svoj jazyk späť do úst. Čo som to urobil? Radšej som sa odtiahol, zatiaľ čo ma Hobi pobavene sledoval. Čo urobím? To je trapas! Obhliadol som si izbu a keď som zbadal deku rýchlo som ju zobral a hodil ju na seba cez hlavu.

Hobi sa zasmial a pristúpil ku mne. "Čo to vyvádzaš?" Chytil ma za ramená nad čím som úplne zamrzol. Uchopil deku a zatiahol za ňu, ale ja som si ju pevne držal na hlave. "Jiminie!" Zasmial sa a strhol ju zo mňa, nad čím som poskočil, otočil sa a hupol som tvárou na posteľ.

Zase sa zasmial nad mojím správaním a prišiel ku mne zo zadu. Hlavu som mal zaborenú vo vankúši, lebo som sa tak hanbil, za to čo som spravil, že som bol červenší než tá najčervenejšia vec na svete a kľačal som tak, že som mal zadok vypulený do vzduchu. Na mojom zadku som pocítil ruku a následne ako ma s ňou čapol po zadku.

Vypískol som a razom som si radšej ľahol na chrbát. "Máš krásny zadoček Jiminie." Vypulil som oči tak, že mi skoro vypadli a následne som si zakryl červenú tvár rukami. Vážne je to legálne? Je legálne vôbec sa takto niekoho dotýkať? Na zadku?! Ani od mamky som nikdy nedostal na riť!

Hobi mi vzal ruky z tváre a pevne ich zatlačil svojími rukami do matraca vedľa mojej hlavy. To nemôže! "Nikdy sa predo mnou neschovávaj, rozumieš mi Jiminie?" Srdiečko mi bilo tak, že som ani nepočul, čo vôbec povedal. Veď moje srdiečko vyskočí z hrude! To bude bolieť!

Hobi sa usmial a naklonil sa k mojemu uchu. "Rozumieš mi láska?" Jeho dych ma pošteklil, takže som sa pod ním zvynul ako kvietok pred dažďom. Zasmial sa nad tým a pobozkal ma na spánok. "Rozumieš mi Jiminie?" "Č-čo?" Zaklipkal som očkami, lebo som nevedel, čomu by som mal rozumieť.

"Ty si ma láska nepočúval?" Zavrtel som hlavou, nad čím sa nespokojne zamračil. "Povedal som ti, aby si sa predo mnou nikdy neschovával, takže tomu rozumieš?" Bol som zmätený a zase som ho nepočul. Čo to so mnou je? "Č-čo?" Pustil moje ruky, zamračil sa a otočil ma na brucho, pričom som ucítil ako ma znovu čapol po mojom zadočku.