Jimin sa rozhodne navštíviť so svojou úžasnou rodinou exotické Kanárske ostrovy s tým, že si to tam poriadne užije. Netuší však, že to bude jeho najlepšie leto v živote kvôli jednému človekovi, ktorého spozná ako svojho delegáta v hoteli. Zábavný, m...
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
Prudko som vystrelil do sedu, keď Hobi začal na mňa kričať a tak sa prebudil z toho strašného sna. Bol som celý mokrý od potu a srdiečko mi bilo tak silno, že som myslel, že mi vyletí z hrude.
Odkryl som rýchlo tenkú perinu, ktorá cez mňa a Hobiho bola prehodená, pričom som sa uistil, že mám nohy v poriadku. V živote som nezažil taký hrozný, živý a bolestivý sen. Hobi sa ku mne naklonil, lebo som svoju hlavu sklopil k nohám a vdychoval som do pľúc čo najviac kyslíku.
Začal ma hladkať po chrbátiku a pokladať mi malé jemné božteky. "Noták, všetko je v poriadku, bol to len zlý sen, dobre?" Neodpovedal som, len ďalej vdychoval čerstvý vzduch.
Cítil so sa z toho sna zle, ako keby som bol paralyzovaný. "Zlatíčko, láska moja, pozri sa na mňa." Prehltol som a zdvihol som svoj vystrašený pohľad k nemu. "Aw, neboj sa zlatíčko, som tu, som tu s tebou."
Neviem prečo, ale toto ma dohnalo k slzám, ktoré začali hneď Hobimu dopadať na rameno, keď ma objal. Odsunul sa trocha odo mňa, aby sa mi pozrel do tváre, ale ja som otočil hlavu, aby ma nevidel plakať.
"Jiminie..." Priložil mi ruku na líčko, zotrel mi slzu a otočil si moju hlavu. Nemal by som plakať. "Neplač láska, čo sa ti snívalo?" Zakrútil som hlavou, lebo som teraz o tom nechcel hovoriť.
Moja dolná pera sa mi roztriasla a rozplakal som sa ešte viac. Ja nechcem! Nechcem mať také zlé sny! "Zomrel som Hobi v tom sne som zomrel." Šepol som a sklonil svoju tvár, ktorú som si zložil do rúk.
"To sa nestane... nedovolím to!" Povedal a strhol si ma do náruče, aby ma mohol k sebe silnejšie pritisnúť. Takmer som nevedel dýchať, ale to bolo to, čo som teraz potreboval.
Slzy sa mu síce po hladkaní mojeho chrbátiku v kruhoch a silnom stisku v objatí podarilo utíšiť, ale stále som cítil, ako keby nejakú záťaž, ako keby som mal v pľúcach kamene.
"Hobi?" Odtiahol sa a pozrel do mojich očí. "Áno zlatíčko?" Pousmial som sa nad prezývkou a povedal som mu, čo potrebujem. "Potrebujem sa ísť prejsť." Hobi vypulil na mňa svoje krásne oči a pozrel na hodinky v mobile.
"Jiminie je jedna hodina ráno." Pokýval som hlavou, že to viem, ale aj tak mi čas bol jedno. "Spi ja pôjdem sám." Povedal som aj keď som si strašne prial, aby išiel so mnou, no nechcel ho do ničoho nútiť.
"Pôjdeš jedine tak o tejto hodine so mnou." Povedal a začal sa obúvať. Natiahol si tričko a to moje mi podal, nad čím som zaklipkal očami. "Chceš ísť bez trička?" Ihneď som si ho od neho vzal a natiahol si ho.
Nedovolil by som si predsa chodiť bez trička ani doma pred mamkou, nie že to ešte vonku stretnúť nejakých ľudí, ktorý by na mňa kvôli tomu divne pozerali.
"Pôjdeme na pláž?" Spýtal sa Hobi a ja som zo zmienky pláže prudko zastavil. "Prosím nie!" Vykríkol som a chytil sa za hlavu, ako keby mi išiel niekto trepnuť po hlave.
"Pokoj láska, pokoj, takže sa ten sen stal na pláži?" Pokýval som hlavou a odbočil na uličku, ktorá smerovala do toho malého lesíku pri hoteli. "Do lesa?"
Znova som pokýval hlavou a išiel som trocha rýchlejšie, lebo som nechcel čeliť tomu, že by sa ma pýtal ďalšie otázky na pláž a ten sen. "Počkaj Jiminie pomalšie!" Zakričal za mnou, keď som išiel až príliš rýchlo.
"Prečo sa tak ponáhľaš?" Dobehol za mnou, keď som na neho počkal. "Nechcem sa rozprávať o tom sne a viem, že to budeš chcieť počuť, lebo ti to teraz nedá pokoj." Povedal som rozumne.
"Nechám ťa láska, ale nerozumiem, prečo máš taký problém mi o tom povedať." Položil svoje ruky na moje ramena a pozeral mi do očí. "Ja..." Rozmýšľal som, poviem mu to.
"Snívalo sa mi, že sme boli spoločne na pláži, prichádzala búrka a ty si ma tam nechal samého. Moja noha sa mi v niečom zasekla a zakaždým, keď som sa snažil ju z toho vytiahnuť sa mi to zarezávalo hlbšie a hlbšie do nohy."
Nadýchol som sa, pozrel sa na Hobiho, ktorý teraz vyzeral zmätene. "Bol som blízko mora a prichádzal príliv, ktorý ma začal topiť, nakoniec si sa tam objavil, ale nevedel si ma zachrániť a ja som sa utopil."
Hobi si ma pritiahol do náruče a venoval mi božtek do vlasov. "To sa nikdy nestane láska, nedovolím to, nemysli na to. Mohol by si to pre mňa urobiť a jednoducho na to zabudnúť? Je to len hlúpy sen, ktorý ťa vystrašil, ale nestane sa."
Pokýval som hlavou, zaboril hlavu viac do Hobiho hrude a vdychol som jeho krásnu vôňu do nosa. Po čase sme sa vrátili a zaspali sme. Teda zaspal som najprv ja a Hobi neviem kedy, lebo celý čas mi pokladal božteky do vlasov, ktoré mi prehrabával svojou rukou.
Celý čas, čo to robil som bol pokojný, priadol som ako mačiatko a tlačil sa na neho s mojím rozkošným úsmevom. Hobi si to očividne užíval a zaplietal mi dokonca aj male vrkôčiky. V skratke, obaja sme boli nesmierne spikojný.
Ďalšie ráno som sa zobudil pevne prilepený na Hobiho hrudi, ako keby som každú chvíľu o neho mal prísť hocijakým spôsobom. "Dobré ránko láska." Začervenal som, keď to tak pekne a sladko povedal.
Počkať od kedy je hore, to ma akože pozoroval? "Zlatíčko ty si taký rozkošnučký, keď spinkáš a hlavne sa mi páčilo, keď si ma obslintal, pritiskol si sa ešte bližšie a pomrvil si sa, to prekračovalo hranice rozkošnosti. Jiminie za to ako si rozkošný by ťa mohli zavrieť, lebo je to podľa mňa ilegálne byť až tak rozkošný."
Vypulil som oči na neho, ale hneď som schoval tvár do jeho hrude. Ja som ho obslintal? Bože, to nie je možné! Čo si teraz o mne pomyslí? Hanbím sa.
Cukal som sebou na jeho hrudi, keď som si vyčítal to obslintanie, ale on sa z toho iba zasmial a začal mi hladkať moje jemné svetlo-hnedé vlásky.
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
