Summer dream

🌴14🌴

Tak dokonalý, tak milý, tak úprimný, tak starostlivý a tak žiariaci. Hoseok je slnkom môjho života. Je to žiarivé slniečko na ktoré sa usmievam rád. Sme slnečný pár, lebo obaja sa vieme usmievať ako slniečka a vnášať tými úsmevmi radosť do života druhým.

Nazval ma hviezdičkou a mne to príde strašne pekné a rozkošné. Povedal mi, že som rozkošný a vždy, keď sa mi to pripomenie moje srdce plesá.

Jungkook a ja, obaja zasnívaný mimo reality, sme spokojne predýchavali, čo sme dnes zažili. Lakťami som sa opatrne nadvihol, otočil som hlavu na Kookieho a oslovil som ho. "Kookie?" "Hm...?" "Ako bolo na rande s Taem?"

Povdychol si zasnívane. Obe ruky mal položené na bruchu jednu cez druhú. "Má tak sladké a mäkké pery." Vydýchol zo seba vetu. Zasmial som sa nad jeho správaním.

"Jeho pery sú také mäkké, že prekonávajú hranice mäkkosti a sú tak sladké, že myslím, že cukrovka je málo. Tie pery má tak dokonale tvarované, že aj to najväčšie zlo by sa nad tým rozplynulo, ale čo je najlepšie bozkáva ako samotný najvyšší Boh."

Usmial som sa, ako mi to hovoril. "Nič... nič sa mu nikdy nevyrovná...nikto..." Povedal to tak, ako keby to citoval z nejakej knížky. A čo mám povedať ja? Hoseok má pery ako samotné horúce slnko.

Ako keby ste sa snažili bozkávať samotnú vášeň a lásku nechali v každom dotyku jeho pier. Keď ma bozkával, cítil som akoby vzduch neobsahoval kyslík a on bol jediný príval kyslíku, ktorý by som mohol dostať.

Môžem vôbec niekoho takého chytiť? Môžem sa tej omamnej látky vôbec dotkúť? Môže vás niekto tak spáliť, len keď sa vás dotkne? On je silnejší a ostrejší, než slnko, ktoré odráža svoje slnečné lúče od hladiny mora. Jeho paprsky sa odrážajú priamo do vášho srdca a rozpaľujú ho ako nič na svete.

"Kookie..." "Mám chuť za ním ihneď teraz ísť a nikdy ho nepustiť." "A čo mám povedať ja? Nespálim sa ako Ikarus?" Jungkook zdvihol svoj pohľad na mňa. "Čože?" Postavil som sa a sadol si ku nemu.

"Kookie... Hoseok... Hobi ma pobozkal." Kookie vyvalil oči dobre, že mu nevypadli. "Čože?!" "Počkaj dôjdem si po foťák vydž chvíľu." Musel som si sfotiť ten výraz na jeho tvári, lebo ten bol na nezaplatenie.

Hneď ako som vytiahol mobil, aby som si ho odfotil, mi ho vytrhol z ruky a povalil ma pod seba. "Čože Hoseok urobil?" Zasmial som sa a snažil som sa mu vytrhnúť môj mobil z ruky. "On ma pobozkal Kookie." 

"Ako to myslíš?" Stále zápasil s mojimi rukami, ale obaja sme sa stopli. "No, tak to myslím, že sa ku mne naklonil, obtrel sa o moje pery a pobozkal ma." Zachichotal som sa a vrtel som sa pod ním.

"Nie to nie je pravda! Chcem dôkaz!" "A ako ti ho mám dať?" Jungkook prekrútil očami. "Ja neviem proste chcem dôkaz!" Začal ma štekliť a ja som sa začal smiať. "Nikdy si sa s nikým nebozkával Jiminie, takže chcem ťa s ním vidieť!"

Kričal pomedzi môj smiech. "Už dosť!" Vyhŕkol som zo seba. "Sľúb mi to Jiminie! Sľúb mi, že mi ukážeš ako ste sa pobozkali!" "Sľubujem! Sľubujem!" Prestal ma štekliť a ja som sa od neho odtiahol.

"Dúfam, že sľub splníš, keď si taký hanblivý!" "Splním!" Vypískol som na neho zo zamračeným pohľadom. "Ako sa to vlastne stalo?" Začal premýšľať Kookie. Nechcel som odpovedať a preto som sa zdvihol s červenými lícami.

"Idem sa osprchovať." Pípol som, ale Jungkook ma stihol zastaviť. "Ako sa to stalo Jimin?" Povdychol som si. "Kookie... poviem ti to, ale teraz sa chcem ísť osprchovať skôr než odkvecnem a zaspím."

Kookie sa pozrel na čas a už bolo 23:00. "Oh preboha! Čo teraz?!" Vyhŕkol, keď ukazoval na hodinky. "O takomto čase už dávno spíš a teraz nič, určite tu zachvíľku niečo vybuchne." Zasmial sa a ja som prekrútil očami.

Podarilo sa mi cez neho pretlačiť do kúpeľne, vďaka mojej malej výške, pri čom som sa v rýchlosti zamkol a dal si sprchu. Umyl som si zuby a dotkol sa svojich pier.

Spomínal som na Hobiho pery, ktoré boli prilepené na mne. Zavrel som oči a predstavoval som si ako ma bozkáva. Tie pocity, tie zimomriavky, ktoré mnou prešli, keď ma bozkával som si veľmi dobre zapamätal.

Bolo to ako keby samotný raj existoval na zemi, ale iba s Hoseokom. Hoseokom som sa cítil inak ako za celý môj život. S Hoseokom si viem predstaviť aj robiť tie najnebezpečnejšie veci, ktoré existujú.

S ním som mal chuť sa zabávať a hrať všeliaké hry, hrané či nehrané. Vedel som si predstaviť aj inú budúcnosť vďaka nemu. Toto všetko menil Hoseok, menil môj celkový pohľad na život.

Čo to so mnou len robí? Otvoril som oči a pozrel som sa do zrkadla, či som to naozaj ja, ale bol som to ja. Veď kto iný by mal pred tým zrkadlom stáť?

Kookie zabúchal na dvere a tým ma vyviedol nadskočením z tranzu. "Jimin už si tam asi dve hodiny!" Prezliekol som sa do pyžama a vyšiel som z kúpeľne.

"Čo si tam robil tak dlho? Dúfam len, že si si nehonil nad Hoseokovov predstavou." Vypleštil som oči a rýchlo som sa s červenými líčkami zavŕtal pod perinu, aby mi nebolo vidno tvár.

Jungkook sa zasmial a odkryl perinu, nad čím som si ju ťahal k sebe. "Takže teraz mi všetko vyrozprávaš!" Podarilo sa mu odkryť perinu až som zhíkol. "Ale ja som unavený!" "Dokedy sa chceš vyhovárať Jiminie?"

Povdychol som si a pritlačil som si perinu ku tvári. "To je moja vec!" Jungkook zvihol ruky v obranom geste. "Ale keď budeš odo mňa čokoľvek poradiť alebo potrebovať za mnou si nechoď!"

Keď som počul túto vetu, ihneď som sa vyvŕtal z periny a pozrel vyplašene na Jungkooka. "To nemyslíš vážne!" Povedal som s nadutou perou. "Ale myslím!" Uškrnul sa na mňa, ľahol si a otočil sa mi chrbtom. Ihneď som vstal a došiel som ku nemu.

Hneď na to, ako ucítil môj dotyk na jeho ramene, sa zasmial. "Poviem ti to, ale budeš mi pomáhať!" Pretočil sa, aby na mňa videl a uškrnul sa. Ja som len odul líčka. "Tak spusť Jiminie." Vtedy som si povzdychol a všetko dopodrobna som mu opísal.