Summer dream

🌴67🌴

Keď sme vystúpili z autobusu, tak sme nových návštevníkov zaviedli ku recepcii, kde sa vybavovali dosť dlho veci. Hobi ma zamestnal dávaním náramkov na ruku a on vybavoval izby. Išlo nám to pomaly, lebo tentokrát mu nepomáhal aj Tae s Yoongim, lebo nemali po šichte.

Keď sme to konečne dovybavovali, tak sme išli rovno na obed a z obedu sme išli na stretnutie, kde ja som minule nebol, ale moji rodičia boli. Vysvetľoval im tam dôležité informácie a ja som ho sledoval, našťastie to netrvalo dlho, za čo som bol rád, snažil sa to len rýchlo zhrnúť.

Keď sme skončili, tak sa ľudia pomaly začali vytrácať, Hobiho sa niektorí ešte pýtali pár otázok a potom, keď už bola konferenčná miestnosť bez jediného človeka, tak prišiel ku mne, pričom ja som tam už sedel za stolom tak, že som bol na tom stole rozvalený a postrapatil mi vlásky.

Zamračil som sa zato na neho a on naopak vykúzlil prekrásny oslňujúci úmev slniečka. "Tak čo? Ideme ti zmeniť vlásky?" Hneď som ako keby po tejto otázke dostal energiu, rozžiarili sa mi oči a zdvihol som sa zo stola a stoličky. Ako keby som pojedol nejakú drogu alebo cukor. Hobi sa nado mnou zasmial a preplietol si so mnou prsty.

Viedol ma ku kaderníčke, ktorú máme tu na hoteli ako aj rôzne iné malé obchodíky, taktiež tento hotel nie je ďaleko od mestečka vlastne sme priamo pri ňom, takže keby bolo kaderníctvo zatvorené, tak môžeme skočiť do mesta. Keď sme prišli ku kaderníctvu, bolo otvorné, takže som tam doslova vhopsal dovnútra s mojím veľkým nadšením.

Kaderníčka tam mala akurát iba jednu zakázazničku a boli tam dve kaderníčky, takže som nemusel ani čakať a hneď som si sadol do kresla. Pýtala sa ma, čo by som chcel, pričom za mnou stál Hobi a pozeral na mňa do zrkadla aké veľké iskričky nadšenia mám, že zmením niečo na svojich vlasoch, ale nechcel som, aby to to vedel, tak som to iba pomocou prekladača na mobile kaderníčke napísal a ukázal jej to plus obrázok zostrihu a hneď potom na mňa kývla.

Vyzerala byť veľmi milá a mladá, ale zato skúsená, lebo mi hneď porozumela. Namočila mi vlasy v malom umývadielku a potom ich začala prestrihávať na zostrih, ktorý som chcel. Keď mala zostrih hotový, tak začala pripravovať peroxid na moje vlasy. Hobiho som poslal preč, aby sa nechal prekvapiť a potom mu zavolám, keď to bude hotové, našťastie súhlasil.

Keď kaderníčka mala peroxid namiešaný, tak mi ho začala dávať na vlasy až pokiaľ som ich nemal na celej hlave aj s alobalmi v ktorých som mal pramienky vlasov zabalené. Vyzeral som ako televízna anténa s tými alobami, myslím, že by som možno s týmto chytil aj signál televízneho programu až z Kóreii.

Vyzerali to fakt vtipne. Keď mi to po nejakom čase kaderníčka kontrolovala, že či mám dostatočne odfarbené vlasy, tak už bola spokojná a nasmerovala ma ku umývadlu, kde mi oznámila, že musí použiť studenú vodu na zmytie, aby sa mi ta farba vlasov nezmenila na žltú. Bol som pripravený na teplotný šok na mojej hlave.

Naozaj mi na hlavu púšťala studenú vodu, ale nejako mi to ani nevadilo, keď bola hotová, tak mi tie vlasy presušila a ešte mi na nich nanášala akýsi tonizer, ktorý prispôsobil moju farbu vlasov na krajší odtieň najsvetlejšiej blond farby akú som chcel. Zase mi to zmyla vysušila vlasy, nastailovala a ukázala mi výsledok.

Vyzeralo to naozaj úžasne. Vykúzlil som veľký úsmev na ňu a poďakoval som sa jej. Zavolal som Hobimu a za malú chvíľu prišiel, zatiaľ čo ja som si to dosť dlho obzeral v zrkadle. Bola to velikánska zmena, cítil som sa ako nový človek. Ani by som si nevšimol kedy prišiel, keby na dverách nebol zvonček.

Otočil som sa na neho a pozrel na neho psími očkami. Bradu mal asi až po zem, oči vypulené. Nevedel som, či sa mu to páči alebo nie, no bál som sa, že nie. Ja som bol spokojný, ale zaujímal ma hlavne jeho názor. Pomaly sa začal približovať, potom položil ruky na moje ramená a poriadne si moje vlasy obzeral.

Jednou rukou mi zašiel do vlasov a rôzne sa v nich prehraboval, no stále nič nehovoril. To ticho ma zabíjalo, chcel som počuť jeho názor. "Prosím povedz niečo." Kňukol som. Pozrel mi do očí a usmial sa. "Strašne ti to pristane láska, vyzeráš ešte nevinejšie ako nejaký malinký anjelik, si tak prekrásny, nie že by si predtým nebol, ale proste... ja nemám slov, vyrazil si mi dych."

Usmial som sa silno som ho objal. "Som veľmi rád, že sa ti to páči, bál som sa tvojej reakcie." "Nemáš prečo Minie~ aj keby si si dal oholiť hlavu, tak pre mňa budeš vždy to najkrajšie stvorenie na tomto svete a najrozkošnejšie tiež samozrejme." Ešte pevnejšie som ho objal a zavŕtal som si svoju hlávku do jeho hrude.

Zavolal si kaderníčku, zaplatil jej a mohli sme ísť. "Hobi mohol by som ísť pozrieť eommu Jina?" "Iste môžeš, ale idem s tebou, všetko mu spoločne vysvetlíme." Prikývol som a išli sme ďalej. "Um... Hoseokie?" Pozrel na mňa. "Áno láska?" "Mohol... mohol by som si dať aj tetovanie?" Zastavil sa.

"Čo?" "Tetovanie." Pozrel som na neho psími očkami. "No ja neviem Jimin..." "Prosím~" Skočil som mu do reči. Trocha nad tým váhal, ani sám neviem ako mi to napadlo, ale chcel som ho. "No... dobre, ale tak aby som ho mohol vidieť iba ja." Rozžiarili sa mi dnes už druhý krát oči. "Dobre~ ďakujem! Ďakujem! Ďakujem!"

Posusmial sa a už sme si to mierili ku Jinovej izbe. Ja viem tetovanie je niečo, čo už nezmažete, ale je mi to jedno, tak isto ako je mi jedno, čo si o mne myslia ľudia a čo o nás dvoch spolu hovoria. Nevermind. To bude moje tetovanie... a dám si ho... pod rebrá na pravú stranu, áno.

Zaklopali sme na dvere ich izby a otvoril nám Joon, našťastie lebo by Hobi kvôli nedorozumeniu možno zase dostal facku. Pozval nás ďalej a my sme začali Jinovi všetko pekne od začiatku vysvetľovať.