Summer dream

🌴46🌴

"No a... prepáčte mi obidvaja ak vám to bude nepríjemné, ale Jimie je tu iba na mesiac už ani nie toľko, takže... ako to chcete riešiť?" Pýtala sa mamka presne tú otázku, ktorej som sa obával.

"No..." Začal Hobi. "Myslel som, že by som sa asi vrátil do Seoulu len kvôli Jiminiemu." Mamka na neho prekvapene pozerala ako keby sa neviem, čo dialo. "Vážne?" Prosím povedz nie. Prosím povedz nie.

"Urobil by som pre neho čokoľvek." A sakra! Zdvihol som hlavu a umlčal ho bozkom, lebo som mal pocit, že chcel pokračovať. V tejto chvíli mi bolo jedno, že na mňa mamka pozerá, len som ho chcel umlčať.

Odtrhol som sa od neho a pozrel sa na mamku, ktorá nás sledovala s úžasom. "Mami... ja si to predstavujem inak a viem, že sa ti to nebude páčiť, ale chcel by som žiť tu s Jungkookom na ostrovoch."

Mama bola ticho, bola v šoku. Nechám ju to spracovať. Pre zmenu som sa pozrel na Hobiho, ktorý bol tiež v šoku rovnako ako moja mama. "Jimie a čo škola?" Obrátil som svoju pozornosť späť na mamku.

"Chcel si vyštudovať právo." Vstal zdvihol som hlavu z Hobiho nôh a normálne sa usadil. "Mami, chcem zostať tu, naučiť sa jazyku a vyštudovať tu nejakú školu." Zase boli obaja v šoku a pozerali na mňa ako keby som sa zbláznil. Tentoraz prehovoril prvý Hobi.

"Láska to nemôžeš, nemôžeš si takto zničiť budúcnosť." Po tej prezývke mamka bola ešte viac v šoku a sledovala Hobiho. "Nezničím, lebo moja budúcnosť, prítomnosť a minulosť si ty. Záleží mi na tebe."

Hobi zaklipkal očami. "To je síce veľmi milé, ale ak si chcel byť právnikom, tak ho vyštuduješ, až potom ťa naučím jazyk a spoločne sa tu vrátime. Čo ty na to?" Nevie pochopiť, že chcem zostať tu?

Viem, že keby som sa vrátil do Kórei, zase by som bol ten chlapec, čo nevyskúša nové veci, čo sedí len doma a vkuse sa učí a to nechcem dopustiť. "Ja sa do Kórei už nevrátim." Vstal som a nadurdene som odbehol k moru.

Nechcel som už viac o tom diskutovať, už nechcem byť ten chlapec a bodka. Išiel som hľadať svoju sestričku Shin, lebo teraz som potreboval byť s niekým menej zaintersovaným mojou situáciou.

Hrala sa pri mori v piesku s ockom, staviali hrad. "Môžem sa pridať?" Opýtal som sa jej, keď som došiel konečne k nim. Shin zdvihla hlavu a keď ma uvidela, tak sa zaradovala a hneď ma začala objímať. "Kde si bol braček?" Povdychol som si a začal ju hladkať po vlasoch.

"Kde je Kookie?" A je to tu zas. "Na izbe..." "V skutočnosti som tu." Chytil ma za plece. Kedy prišiel? Som na neho stále nahnevaný. "Kookie!" Shin sa odo mňa odtrhla a vrhla sa na neho. Mám pocit, že ma všetci dnes zrádzajú.

Oci nechceš ma aj ty zradiť? Pozrel som sa na neho a čakal nadurdene, kedy niečo také urobí, no nič sa také nestalo. Zrazu si mi omotali ruky okolo pása a čakal som, že to bude Hobi, ale bol to Tae.

Kookie sa zamračil a ja som si to naopak užíval a natiskol som sa na neho. "Tae všetci sú na mňa zlý." Robil som neviné dieťatko, aby ma niekto upokojil. "Aw neboj sa ja nikdy nebudem na teba zlý." Začal ma hladkať po vlasoch a so mnou v náručí si sadol do piesku, dokonca mi dal aj pusinku do vlasov.

Jungkook teraz tak zúril, že by sa dalo povedať, že bolo vidieť aj plamienky okolo neho. Vyplazil som na neho jazyk, lebo som vedel, že sa vtedy viac naštve a podarilo sa. "Zrádca poď sem!" Rozbehol sa za mnou, no namiesto toho som sa viac pritlačil na Taeho, lebo som vedel, že jemu by neublížil.

Tae sa samozrejme nebránil a moje tisknutie k nemu prijal s radosťou. "Pozrite sa na mňa!" Yoongi kričal z mora, kde bola nafukovacia lezecká stena, na ktorú vyliezol až na vrchol. Usmieval sa, všetci na neho pozerali a potom skočil do mora.

Všetci sme sa na ňom zabávali, keďže sme na takého Yoongiho neboli zvyknutý, na takého pozitívneho a šťastného. "Tae pusti ho nech ho môžem zabiť." Zakňučal Jungkook, ale Tae len zavrtel hlavou na znak nesúhlasu.

Jungkook si povdychol a sadol si zo Shin v náručí do piesku. "Milujem ťa Kookie." Povedala Shin a začervenala sa. A je to tu. Vedel som to. "Miluješ aj ty mňa?" Pozrela na neho psími očkami, ktoré sa pri nej nedajú odmietnuť.

Zaujímalo by ma čo urobí Jungkook teraz. "Aj ja sestrička moja si ako moja sestra a tak ťa aj ľúbim." Shin sa zamračila a odtiahla sa od Kookieho, aby mu mohla pozrieť do očí. "Ale ja teba milujem viac ako bračeka." Um... Haló? Stále som tu.

Ale asi to najskôr myslela na Kookieho, že nie je pre ňu rovnako ako pre neho iba súrodenec. Nikto nič nehovoril a bolo až príliš trápne ticho, no čo ma zarazilo, bol Tae nič neurobil, ani sa len nezamračil, proste ako keby také slová z úst Shin ani nevyšli.

"Vieš Shini ja nie som na dievčatá... ale ak by som bol tak ty si rozhodne prvá na mojom zozname s ktorou by som rád chodil." Shin na neho divne zazerala, skúmala ho pohľadom a potom sa pozrela na mňa a Taeho.

"Vy spolu chodíte?" Narážala na Taeho a mňa, čo bolo dosť divné. S Taem sme sa na seba pozreli, ako keby sme absolútne nechápali otázke, ktorá bola položená a premerali sme sa pohľadom.

Obaja sme sa začali smiať ako keby to bol nejaký vtip, ale ak mám pravdu povedať, tak by som s Taem aj chodil, keby ma chcel, nemal Jungkooka a Yoongiho a ja som nemal Hobiho. Vždy ma zatiaľ ochraňoval a to sa mi páči.

Jungkook síce na to nič nehovoril, ale mračil sa a už už vyzeral, že vybuchne. "Ja patrím Jungkookiemu a Yoongiemu." Povedal hrdo Tae, keď ma stlačil v náručí ako keby som bol jeden z nich, čo mi absolútne nevadilo. "Čo robíte?" Priletel k nám natešený mokrý Yoongi.