Summer dream

🌴64🌴

"Je to príjemné Minie?~" Ako mi to práve povedal? "Čo?" Bol som z toho ako na práškoch. To bolo krásne oslovenie. Nikdy ma tak nikto nenazval, dokonca ani mamka a mamka mi dávala tiež tonu prezývok ako on. "Že či je to príjemné Minie?~"

Stále som bol ako na úplne druhom konci sveta z tej prezývky, ale neskutočne sa mi páčila. "Je to veľmi príjemné Hobiii." Usmial sa a ešte príjemnejšie ma začal masírovať. Úplne som sa rozplynul nad jeho šikovnými rukami. "Hobi môžem poumývať aj ja teba?"

Uchechtol sa nad tým. "Iste Minie~" Otočil som sa ku nemu, pozrel do tých jeho nádherných očí a žiarivo som sa usmial, čo mi hneď opätoval. Zobral som sprchový gél z poličky, trocha si ho naniesol na ruky, rozotrel to a začal som ho opatrne umývať.

Slastne zaklonil hlavu, nad mojimi dotykmi, ale umyť mi ho trvalo trochu dlhšie vďaka mojim mikroručičkám. Keď som bol hotový, tak sme zo seba penu iba zmyly, rýchlo si umyly vlasy a potom sme vyšli von zo sprchy. Hobi okolo mňa omotal ošušku. Zobral nejaký ďalší uterák a začal mi vlasy sušiť a strapatiť.

Začal som sa smiať. "Hobi veď tie vlasy už neročešem!" Možno len vytrhám. Hobi sa pridal k mojemu smiechu, ale našťastie prestal. Dal som z mojej hlavy uterák dole a pozrel som sa naštvane do zrkadla. Čo nevidím? Vlasy do všetkých svetových strán.

Tak to mu rozhodne dám rozčesávať a ak ma škubne, tak mu ja vyškubem všetky vlasy. Otočil som sa na neho a zamračil som sa tak, ako to len šlo ešte som k tomu dramaticky dal ruky v bok. Hobi sa nad tým zasmial. Tak jemu je smiešno hej?! Hodil som po ňom ten uterák, s ktorým mi sušil vlasy.

Hneď sa prestal smiať. "Minie~ nehnevaj sa prisahám, že ti zaplatím aj kaderníka, len sa nehnevaj." Zaplatí mi kaderníka? Tak to už je iná reč. Hneď sa mi rozžiarili oči. Už dlho som chcel nejakú zmenu, ale nikdy som na ňu nemal odvahu, no teraz? Pôjdem do toho. Chcem zmenu.

Otočil som sa mu chrbtom a začal som si precízne rozčesávať vlasy. Sem tam to rozčesávanie škublo, ale podarilo sa mi nevyškubať všetky vlasy. Hobi sa len usmial a chytil za boky. "Jiminie chce kaderníka?" Usmial som sa na neho v zrkadle a on mi začal pokladať bozky na rameno, z čoho sa mi hneď vytvorili zimomriavky.

"Tak dobre ak chceš, ale akú farbu aký zostrih?" Neodpovedal som mu tak ako to chcel počuť. "Nechaj sa prekvapiť." Keď on môže robiť prekvapenia, tak môžem aj ja, hoci v úplne inom štýle. "No dobre." Pustil ma a vybral fén. Začal mi fénovať vlasy ako nejaký kaderník, bola to sranda, potom vyfénoval vlasy sebe.

Obliekli sme sa a vybrali sa do jedálne. Dali sme si palacinky s džemom a nejaký ten pomarančový džús. Ja som to do seba hádzal, lebo to bolo vynikajúce, ale na mamkine palacinky alebo mamky Jungkooka to rozhodne nemá. "Prosím nezadus sa Jiminie~" Prikývol som s úsmevom na súhlas a začal som jesť trocha pomalšie.

Myslím, že som vymyslel prezývku Hobimu. Veľmi dlho som nad tým rozmýšľal, lebo on mi ich dal toľko a ja iba jednu, no táto úplne jednoduchá ma mohla napadnúť skôr. Už sa neviem dočkať až tú prezývku využijem. Čo tak skúsiť to teraz? Už sme obaja dojedli a ja som už aj dopil.

"Ideme už Hoseokie?~" Takmer sa tým džúsom zadusil, nabudúce mu poviem novú prezývku až keď dopije a doje. Zakašľal a ja som sa ospravedlňujúco usmial. "Ach minie~ veľmi sa ma páči nová prezývka." Keď sme už pritom napadla ma hneď ďalšia. "A čo Seokie?" Usmial sa a zase mi roztrapatil vlasy.

Mne sa ich podarilo učesať a on mi zase ich strapatí, to není možné. Chcem toho kaderníka čo najskôr. Zamračil som sa. Už dopil džús. Jupí!!! Vstal som pohotovo od stola. Hneď sa pousmial nad mojím detinským správaním a nasledoval ma.

Niečo riešil na recepcii s recepčnou, ale hneď potom ma viedol vonku. Taxík? Wau ideme taxíkom? To bude drahé, lebo je to tak hodina a pól cesty, čo si pamätám. Ale typujem, že to má preplatené. Tak počkať nemal po nás prísť bus? Ale je pravda, že by sa minulo viac podľa mňa peňazí na benzín, keby by mal bus cestovať z hlavného mesta len pre dvoch ľudí.

Taxík je fajn a možno ten taxikár je jeho známi, takže platí menej. Nastúpili sme on z pravej strany dozadu a ja z ľavej strany. Myslel som si, že si bude chcieť sadnúť dopredu, ale on si sadol ku mne, to je od neho zlaté. "Hola Fernando." Hneď pozdravil taxikára, ale ja som tomu jazyku vôbec nerozumel, takže len odhadujem.

Dačo s ním začal kecať ten týpek sa zasmial a ja som sa naopak zamračil. Tak to nie! Hobi je môj je mi jedno čo trepe, ale budem si svoje veci chrániť, nie že by Hobi bol vec. Pripútal som sa a Hobi tiež. Stále kecali, ale ja španielčine nerozumiem, takže som sa len urazene otočil a pozeral z okna.

Vycúvali sme a naša cesta na letisko sa začala. V polke cesty, keď bolo v aute konečne ticho, tak som na svojom stehne ucítil jeho jemnú ruku. Stehnom som samozrejme trhol. Teraz sa budem hrať na urazeného, áno budem, pretože polku cesty mi nevenoval pozornosť a ani neviem o čom klebetili, okrem toho žiarlim.

"Ale noták Minie~ zase máš tu svoju náladu kedy žiarliš a chrániš si ma?" Uchcetol sa. To nie je vôbec vtipné. "Nie nemám." Ako sa mám asi zachovať, keď so mnou nehovoril polku cesty ničomu som ani nerozumel a vôbec mi nevenoval pozornosť. Zrazu mi ju ale venuje. Prečo? Už nemá o čom hovoriť s tým Fernandom?

Mňa tak ľahko nedá dole jedným dotykom. I keď sa citím zakaždým keď sa ma dotkne ako keby on bol zdroj energie a ja baterka, ktorá potrebuje nabiť. Stále som urazene pozeral von oknom, teda pokiaľ mi nezačal sypať na krk s tými jeho dokonalými perami božteky, ale i tak som sa nechcel nechať.