Summer dream

🌴66🌴

Hobi si hneď priložil ruku na postihnuté miesto a zamračil sa. Ah Bože! Kto vie, čo si teraz myslí. Joon si pritiahol Jina do náručia a držal ho, aby neurobil ešte niečo ďalšie, zatiaľ, čo ja som pribehol k Hobimu a pevne ho objal. Bude to len moja vina, nemohol mu dať facku predsa len tak. Ojoj! Už si spomínam, tá konverzácia! Ups!

Dúfam, že mu nedá aj tú facku Joon. No našťastie nedal, len ho ťahal do autobusu aj keď sa vzpieral. Nikdy som si nemyslel, že Jin sa vie tak rozohniť, teda až na tie chvíle, keď Joon v kuchyni niečo rozbije a začne ho naháňať s vareškou v ruke alebo keď prídeme s Kookiem na návštevu ku ním a odmietame jesť.

Hobi sa na mňa pozrel a potom ma pohladkal po líčku. Naklonil som hlavu na stranu a našpúlil peru, veď som predsa za toto vinný, musí to byť jasné. Prečo by mu niekto koho poznám len tak dával facku? No kvôli mne a on ma pohladká po líčku? Je  mi to ľúto. "Hobi?" Pozrel som na neho psími očkami. "Áno láska?"

"Ja ti to vysvetlím."  Pokýval hlavou, otočil sa a šiel do autobusu, ja som ho nasledoval, už tam všetci boli. Hobi sa usadil a kontroloval papiere. Mal tam nejaký zoznam s ľuďmi a veľkými číslicami znázornený počet, koľko ich tu má byť. "Mohol by si ich prosím prepočítať Minie?"

Prikývol som a akurát v tedy som si sadal, takže som sa iba narovnal a začal som počítať ľudí v autobuse. Videl som to číslo, takže keď som napočítal posledného pasažiera, tak som si to vedel rovno odkontrolovať, že sú tu všetci. Keď som išiel smerom dozadu tak na mňa Joon iba kývol a Jin bol opretý o sedačku a pozeral sa von oknom a keď som sa vracial, tak už mal Jin zavreté oči a spokojne oddychoval.

Joon ma potiahol za ruku a tým ma zastavil. "Prepáč, že sa tak správal, ale v poslednej dobe je rozcitlivený, lebo si mu nepísal každý deň a chýbal si mu." Prikývol som pozrel na Jina a potom som išiel späť k Hobimu. Teraz je to na sto percet jasné, že je to moja vina. Keby som mu písal každý deň a informoval som ho aj o tom, čo sa deje tak by Hobi žiadnu facku nedostal, teda možno by nedostal.

Prisadol som si k Hobimu a kývol na neho, lebo som sa na viac nezmohol, bol som z toho ako v tranze. "Sú všetci?" Pomaly som znova prikývol, Hobi na mňa divne pozrel, ale potom začal hovoriť s vodičom autobusu a už bolo počuť len zatváranie dverí.

Hobi na mňa ešte raz pozrel, pohladkal ma po stehne a tú ruku tam nechal. S autobusom sme sa začali hýbať, ale ja som to nevnímal. Pozrel som ospravedlňujúco na Hobiho a oprel som sa o neho. Snažil som sa ukľudniť a tak som zavrel oči. Počul som nejaké hrkotanie a tak som oči otvoril.

Hobi akurát zobral mikrofón a zapol ho. Skúsil či funguje a začal rozprávať. "Dobre, takže dobrý deň, podľa všetkého ste tu všetci, takže som za to rád, lebo sa už stali prípady kedy všetci pasažieri, ktorý mali dôjsť nedošli a ja si vtedy už len kladiem otázku, že či počas letu neobsedeli a išli si zalietať vonku, ale zdá sa, že žiadny ľudia si nešli zalietať vonku z lietadla, takže som rád, že ste všetci v poriadku."

Usmial som sa nad tým, čo povedal, no ostatný sa aj smiali, ja som nemal náladu. "Ak ste si ešte neprestavili čas, tak tuna máme práve teraz 11:24, takže nezabúdajte na to. Ja sa volám Jung Hoseok a budem vás sprevávadzať po tejto ceste alebo iných výletoch, keďže som váš delegát, tak všetko za vás s radosťou vyriešim ak bude s niečím mať problém, ale doteraz sme mali zatiaľ len dvoch nespokojných zákazníkov, čo tu pracujem už niekoľko rokov."

Pozrel na mňa a pohladkal ma po stehne. "No a... cesta by mala trvať hodinku a pól, keby ste boli smädný tak u našeho vodiča máme chladničku a za 0,50€ si tu môžete kúpiť politrovú fľašu vody. To by bolo asi tak všetko, keby ste mali otázky, tak sa ma kľudne opýtajte, ale na informačnom stretnutí by sme si potom mali všetko povedať bude o 15:00, tak nezabudnite prísť, bude v konferenčnej hale do ktorej sa nedá netrafiť, lebo všade sú šipky k nej napísané aj v kórejčine."

Hobi odložil mikrofón a pozrel znova na mňa len som zaklipkal očami a usmial sa. "Ták a teraz chcem to vysvetlenie." Otočil sa na mňa s týmto. Ach... no... dobre... ide sa na to, snáď to pochopí. "Dobre takže ten ktorý ti dal facku sa volá Jin už som ti ho raz myslím spomínal, on je mi niečo ako mamka stará sa o mňa a aj mi navarí..."

Hobi len prikývol a ja som mohol pokračovať. "Ten druhý je jeho priateľ volá sa Joon a on mi je ako druhý ocko, je veľmi starostlivý rovnako ako Jin, no a stalo sa to, že som mu písal správu, keď sme spolu ešte neboli a ja som pred tebou zdrhal, že ma nechceš, teda to som si myslel a že ja som do teba zamilovaný, tak on povedal, že ti jednu vylepí, že ma nechceš, aby si sa spamätal..."

Zase som na neho pozrel. Tváril sa neutrálne, tak som pokračoval. "Je to moja vina, že ti vylepil, keby som mu písal častejšie tak by ti nedal tú facku, lebo by bol informovaný o tom, že sme sa dali dokopy a že si ma v skutočnosti miloval, prepáč mi to. Prosím neber mu to za zlé, že ti dal facku, on si ma len chránil ako mamka."

Hobi sa pousmial naklonil sa ku mne a pohladkal ma po líčku. "Neberiem a odpúšťam ti, veď to bola len facka, to nič nie je." Pousmial som sa a objal som ho. Som veľmi rád, že to tak vzal. Zbytok cesty som bol na ňom silno pritisnutý a hladkal som ho po stehne.