Summer dream

🌴47🌴

"Nič len Shin si myslela, že chodím s Jiminom, tak som jej vysvetlil, že chodím s vami dvoma." Napriek všetkému, Shin zostala sedieť v Jungkookovom náručí. Čo ak si myslí, že zmení jeho pohľad? Veľa ľudí takých je, ale už sa im to zvyčajne nepodarí.

Yoongi pokýval plecami, prisadol si ku mne a Taemu, otočil si jeho hlavu a začal ho bozkávať, napriek tomu, že som bol v jeho náručí. Tae ma pustil a začal sa venovať Yoongimu.

Pozrel som ako nejaké šteniatko na Jungkooka, lebo viem, že s tým mal predtým problém, ale teraz sa len usmieval a vyzeral ako keby sa ku ním chcel pridať. "Ew je to divné, keď pozerám na dvoch chlapcov, ktorý sa bozkávajú."

Zahlásila Shin, otočila sa ku Kookiemu tvárou, omotala si okolo jeho krku ruky. Prečo mám pocit, že tu nepatrím? "Shin čo to robíš?" Kookie bol zmätený z jej správania a bolo to dosť vidno, sám by som bol zmätený.

"Len chcem niečo skúsiť." Naklonila sa ku nemu bližšie, Jungkook sa odtiahol, ale nefungovalo to a začala ho bozkávať. V tom momente som sa radšej zdvihol, chytil ju za pás a odtrhol som ju od neho. Jungkook vyzeral vyplašene a vzápätí sa zdvihol a niekam bežal.

"Shin, čo si to urobila?" Musel som riešiť problémy ako veľký brat. Našťastie pre Kookieho, si Tae všimol, ako niekam bežal a tak letel rovno za ním. "Len som chcela ochutnať zakázané ovocie." Ach bože odkiaľ moja sestra má také výrazy?

Ešte nakoniec zistím, že nie je taká nevinná ako si všetci v rodine myslíme. "Mala by si sa mu ospravedlniť." Sklopila zrak a na moje prekvapenie prikývla. Yoongi tam pri nás stále sedel a myslel som si, že už nič k tomu nepovie, keď začal.

"Urobí to ešte raz tá tvoja malá sestrička a prisahám, že jej zlomím väzy." Keď to hovoril usmieval sa ako nejaký diabol a vyzeral, že to myslí úprimne, čo ma dosť zaskočilo. Hneď ako to povedal aj vstal a odišiel, no my sme tam zo Shin sedeli s ústami asi až po zem.

Pritiahol som si ju do náručia, aby som ju upokojil, ale najskôr to nepotrebovala, lebo ma odstrčila, vstala a rozbehla sa do mora. Povdychol som si a sklopil smutne zrak, lebo ma všetci opustili a nechali ma samého, keď som zrazu pocítil niekoho ruky na mojích ramenách.

Tie ruky išli nižšie a nižšie až sa zastavili na mojom páse, za ktorý si ma osoba pritiahla sebe. Otočil som sa na dannú osobu a uvidel som ten najkrajší úsmev na svete, ktorý ma donútil sa začervenať. Bolo to moje slniečko Hobi.

Otočil som hlavu späť a nadýchol som sa, bol pri mne dosť blízko a strašne ma to znervózňovalo, lebo sme boli na pláži. Zrazu som pocítil jeho dych na krk a z toho som skoro vyskočil z kože.

"Pokoj Jiminie." Vlepil mi tam malinkú pusinku a ja som sa ešte viac zľakol. "H-Hobi dosť niekto nás uvidí." Uchechtol sa a vlepil mi ďalšiu pusinku. "Nehambi sa za to láska, urob to kvôli mne."

Rozhliadol som sa a nervózne preglgol. "H-Hobi n-nie." Hobi si povdychol vstal z piesku a podal mi ruku. Pozrel som sa na neho a ruku prijal. Vytiatiahol ma na nohy. "Tak poď." Bol som z toho zmätený. "Kde?" Naklonil som hlávku na stranu.

Hobi sa nad tým usmial, ale nič mi nepovedal len ma ťahal ďalej. "Hobiiii kde ideme?" Zakňučal som keď bolo už nepríjemné ako ma ťahal. "Hovoril som ti predsa, že ti niečo chcem ukázať."

To áno hovoril mi to, ale ja som teraz nemal na nič náladu. "Hobiiii nechce sa mi." Prudko sa po mojej vete otočil na mňa a prisál sa mi na pery. Do bozku som sa zapojil, hoci to bol pre mňa veľmi rýchle a zase nás sledovali oči ľudí.

"Pšt áno?" Povedal keď sa odtrhol z bozku a ja som zahanbene prikývol. Po čase sme prišli ku stánku s kánojmi a ten chlapec, čo ich rozdával pri hoteli zadarmo, keďže sme to mali zahrnuté v cene nám jeden dal a potom Hobimu podal ešte nejakú tašku.

"Máš tam všetko, čo si chcel veľa šťastia." Ten chlapec na mňa žmurkol a ja som sa začal červenať so sklopenou hlavou. Hobi sa zamračil, potriasol si s ním ruku a tašku dal do kanoe. Začal ju ťahať na more, tak som ho nasledoval.

"Hobi kde ideme?" Nafúkol som líčka, lebo som to chcel už vedieť. "Jiminie hviezdička moja je to prekvapenie, tak sa nepýtaj a nastúp si." Po tomto som nadul líčka ešte viac a prekrížil som si ruky na hrudi.

"Hovoril som ti už, že nemám rád prekvapenia, lebo na nich musím čakať." Zasmial sa a venoval mi jednu letmú pusu. "Budeš to musieť nejako prekúsnuť a vydržať, teraz si ale nastúp. Ver mi, bude to stáť za to, lebo tam kde ideme to poznám iba ja."

Nakoniec som ho počúvol, ale stále som bol na neho tak trocha nahnevaný za to ako so mnou polemizoval pred mamou a za to, že mi nechcel povadať o tom prekvapení aj keď vedel, že ich nemám rád.

Vesloval asi hodinu a ja som mal už strach. "Hobi kde ideme?" Tentoraz som už to fakt chcel vedieť, hoci celú hodinu som sa ho to pýtal a nechcel mi odpovedať. Snažil som sa tú vetu čo najrozkošnejšie povedať, aby mi to konečne prezradil, ale on bol ticho.

Usmial sa a ja som to už fakt nezvládal. "Hobiiii..." Povdychol si a zastavil. "Neboj sa už sme skoro tam." Povedal len toto a viac nehovoril. Povdychol som si a pozeral na rybku, ktorá pri našel loďke plávala.

Stále som sa hral s rukami a perou, lebo som nemal ako tráviť ten čas. Celý čas sme vlastne išli dosť blízko brehu, ale tentoraz sme boli ďalej, čo ma znervózňovalo, lebo som už videl len obrys ostrova.

"Hobiiii..." Znova si povdychol. "Fakt sa ti to bude páčiť len vydrž." Mám vydržať? Veď sme vážne išli asi hodinu. Zakňučal som a zase som sa hral s rukami.