Summer dream

🌴31🌴

"Povedz mi, dôveruješ mi?" Pokýval som hlavou. "Chceš sa so mnou mazliť a bozkávať ma, lebo ti to robí dobre a cítiš motýliky v brušku?" Znova som pokýval hlavou. "A chcel by si byť so mnou neustále?" Teraz som už nekýval hlavou, ale hovoril. "Áno prosím!"

"Tak ma potom miluješ Jiminie, to znamená, že ku mne pociťuješ lásku a áno láska môže mať rôzne podoby, ako je aj priateľstvo, láska od tvojej mami alebo ocka, ale táto láska je iná. A vieš v čom?" Zakrútil som hlavou a dožadoval som sa odpovede.

"Že je to jediná láska, pri ktorej môžeš plne dôverať tomu človeku, dovolíš mu sa ťa dotýkať tak ako nikomu, je to iné, že sa v tejto láske bozkáva, že pri nej môžeš robiť bláznivé veci, že cítiš motýliky v bruchu, že ti tá osoba s ktorou takú lásku zdieľaš vie nahradiť akúkoľvek inú lásku a že ťa vie vždy utešiť, nech sa stane čokoľvek."

Myslím, že som práve pochopil zmysel tejto lásky a musím povedať, že Hobi ňou určite je. "Takáto láska označuje takého človeka, ku ktorému takéto pocity cítiš, ako priateľa a nie kamaráta." Zaklipkal som očami a uistil som sa, či som to pochopil správne. "Takže ty si môj priateľ a ja som zase tvoj?"

Hobi sa usmial a vlepil mi jemnú pusu. "Presne tak láska." Mám novú prezývku? "Ale taktiež taká láska má pravidlá a to také, že by si nemal ku nikomu chovať rovnaké city pokiaľ teda nevedieš vzťah v trojici, nemal by si sa dotýkať iného človeka, tak ako sa ťa ja ešte len budem dotýkať a ani sa nemôžeš bozkávať s nikým okrem mňa."

Neviem prečo, ale toto mi bolo nejako jasné a ani by som si to nedovolil urobiť. "Takže ma miluješ Jiminie?" Pokýval som hlavou, ale asi to nestačilo. "Chcem to počuť láska." Povdychol som si a povedal to. "Milujem ťa Hobi." Ihneď sa usmial ako keby to, že som to povedal bolo nejaké kúzlo na úsmevy a začal ma bozkávať.

Ten príjemný pocit sa mi zase vrátil a hlavne keď pridal aj jazyk. Zatancoval si s mojím jazykom a prešiel mi po pere. "Jiminie..." Vzdychol mi do úst moje meno. "Asi sa začínam stávať na tvojích perách závislí aj ja." To ma potešilo, lebo to znamenalo, že budem častejšie od neho dostávať lásku.

Bol som rád, že som s ním, ale obával som sa, že je unavený, takže som sa ho to pre istotu spýtal. "Nevyrušujem ťa, niesi unavený?" Opýtal som sa opatrne a nahodil som ten najnevinejší kukuč, ktorý som vedel. "Preboha! Ty si taký rozkošný!" Začervenal som sa. "Nie som unavený, lebo ty mi dávaš energiu. Asi máš okolo seba takú auru."

Roztrapatil mi vlásky a ja som sa zachichotal. Že vraj auru! "Sľúbil som ti odmenu, ale prišiel si neskôr takže..." "Prosím! Prosím! Prosííííím! Zaspal som a je mi to veľmi ľúto!" Začal som naliehať, lebo som tú odmenu musel dostať. Veď som len zaspal! Keby som nezaspal, tak tu som aj skôr.

Hobi sa zasmial a kývol. "Zavri si očička a keď, ti poviem, tak ich otvoríš, dobre?" Horlivo som pokýval hlavou a urobil som to, čo mi povedal. Niekde som tak pri sebe počul šramot, ale nakoniec prestal. "Nastav ručičku Jiminie." Nastavil som ju a čakal až na nej niečo budem mať.

"Otvor očička a pozri sa." Urobil som tak a v ruke som zbadal podlhovastú jemnúčku krabičku. "Čo to je?" Nechápal som. "Otvor ju." Pobudol ma Hobi, takže som tak aj spravil. V tej krabičke bola retiazka okolo krku s hviezdičkou a srdiečkom. "Otoč to srdiečko." Už teraz sa mi neskutočne retiazka páčila, ale keď som ju otočil a uvidel, čo tam je napísané, tak sa mi v očkách objavili slzy.

Na tom srdci bolo maličkým písmom napísané: 'Si kúsok môjho srdca. Hobi'
Viem, že sa tam nedalo veľa dať, ale toto bolo neprekonateľné, dychberúce a tak výstižné. "Je to z bieleho zlata, takže si to môžeš brať aj do..." Nestihol dopovedať a ja som s retiazkou v ruke skočil na neho so slzami v očiach.

"Bože! Ďakujem! Ďakujem! Ďakujééééém!" Začal som mu bozkávať celú tvár jemnučkými božtekmi a Hobi sa len smial. Neskôr som sa odtiahol, prezrel si znovu retiazku, ale potom mi došlo, že musel za ňu veľa zaplatiť, takže som to nemohol prijať, mamka ma to vždy takto učila.

"Nemôžem ju mať." Povedal som a podával som mu ju celý smutný. "Prečo? Je celá len tvoja! Dal som ti ju narýchlo vyrobiť po prvom rande, lebo už vtedy som ťa strašne miloval." To ma zahrialo pri srdiečku, ale nemohol som ju prijať.

"Ja nemôžem, lebo ma mamka vždy učila, že takéto veci nikdy nemám príjmať a najviac to muselo byť drahé." Nafúkol som líčka, keď som si predstavil cenu. Správam sa ako dieťa, možno som dieťa, ale viem koľko také niečo stojí. "Jiminie tým sa netráp a proste si to vezmi, viem že sa ti to páči."

Preglgol som, lebo mi dochádzali nápady ako to odmietnuť. "Otoč sa." Urobil som tak, on mi dal náhrdelník okolo krku a zapol mi ho. Retiazka bola krátka, ale nie zase tak krátka, že by ma udusila a to sa mi páčilo. Zamračil som sa, ale on si toho všimol, takže ma potiahol k zrkadlu. "Pozri ako ti pristane, ako keby bola vyrobená práve pre teba a vlastne aj je, takže by ju nemal mať nikto iný."

Pozrel som sa do zrkadla, v ktorom sa odrážalo svetlo od retiazky. Bola naozaj pekná, ale stále som mal z toho zlý pocit, lebo som ju neodmietol. "Stále mám z toho zlý pocit." Zakňučal som, ale Hobi ma hneď začal upokojovať. Hladkal ma po chrbátiku a šepkal mi slová, ktoré ma trochu upokojili. "Urob to kvôli mne a nechaj si ju láska."

Zakrútil som hlavou, lebo stále som si trval na svojom. "Noták..." Zašepkal mi jemne do uška až som sa striasol. Pozeral som na neho v zrkadle a on mi vonial vlasy, ale potom, čo urobil ma zamrazilo. Dal mi neposedné vlásky za ucho, ktoré mi následne prešiel perami, načo som sa neudržal, vydal zo seba dospelácky zvuk a zavrel som oči.

"Páči sa ti to?" Pokýval som hlavou, na čo mi odpovedal sladkým smiechom do ucha, ktorý mi spôsobil zimomriavky. Ruku mi omotal okolo pásu, pevne ma natiskol na seba zo zadu a znovu mi prešiel po uchu perami, ale nakoniec mi ho jemne skusol. Tentoraz som ale vydal taký zvuk, že som neveril vlasným ušiam.