Summer dream

🌴21🌴

Nemohol som sa na to ticho už pozerať a tak som radšej povedal niečo ja. "Prečo nemôžete byť spolu všetci traja?" Všetci sa na mňa pozreli, ako keby som povedal neviem čo. Yoongi sa pozrel znechutene na Jungkooka a Jungkook na Yoongiho. "Noták... nie ste taký rozdielny a ak obaja milujete Taeho, tak by ste sa vedeli aj znášať."

Tae sa na mňa vďačne usmial a pozrel sa do očí najprv Jungkooka a potom Yoongiho. Hobi ma len zatiahol ku sebe a pevne ma držal ako keby som sa na nich ja sám chcel vrhnúť. "Skúsili by ste to kvôli mne?" Spýtal sa milo a opatrne Tae. Yoongi na seba spolu s Jungkookom vražebne pozerali, ale nakoniec Jungkook napriahol ruku.

"Som to ochotný skúsiť to kvôli Taemu, takže ukáž ako ho miluješ ty a skús to tiež." Neveril som vlastným očiam. Jungkook ustúpil ako prvý! Musí Taeho naozaj milovať, keď je to ochotný skúsiť. Tae neveriacky pozeral na Jungkooka a potom sa usmial, ale Yoongi bol väčší problém, lebo tam stál zo založenými rukami.

Tae ho chytil za rameno a pozrel sa na neho. "Yoongi... prosím..." Prosil naliehajúco Tae, ale Yoongi nechcel povoliť, bol tvrdý ako kameň. "Nechcem sa o teba deliť!" Vyhŕkol Yoongi a Jungkook sa hneď ozval. "Myslíš, že ja chcem? Nie nechcem, ale kvôli Taemu by som urobil čokoľvek! Lebo tak neskutočne ho milujem."

Vypleštil som oči, lebo som nikdy nevedel Jungkooka predstaviť, ako toto hovorí. "Yoongi ty ma nemiluješ?" Opýtal sa Tae a Yoongi na neho hodil pohľad, že či to myslí vážne. "Tae ja ťa milujem až príliš, ale nehodlám sa o teba deliť." "Ty sa nebudeš o mňa s Jungkookom deliť, lebo ma budeš mať rovnako veľa ako Jungkook."

Nedávalo mi to zmyslel, ale stále som ich úpenlivo sledoval. "Ja to takto nechcem!" Tae naklonil hlavu na stranu a povdychol si. "A čo teraz?" Urobil jedno rozhodnutie, ktoré mohlo zmeniť jeho rozhodnutie a možno aj zmeniť rozhodnutie Jungkooka, ktorý hneď nespokojne bručal, keď Tae sa naklonil ku Yoongimu a obtrel sa mu o pery.

"Mohol by si ma mať Yoongi, stačí len súhasiť." Povedal Tae a pozrel sa mu na pery. Yoongi začal rýchlejšie dýchať a rozšírili sa mu zreničky. "Tae..." "Počúvam..." "Pobozkaj ma." "Ale najprv musíš súhlasiť." Jungkook vyzeral, že každú chvíľu sa neudrží a vybuchne, takže som sa ku nemu radšej rozbehol.

"Prosím." Povedal Yoongi, ale Tae zakrútil hlavou. "Súhlas." Zašepkal a pozrel sa mu do očí. Yoongi ešte chvíľu váhal, Tae sa chcel už odtiahnuť a Jungkook sebou v mojom náručí jemne škubal, ale Yoongi nakoniec vyslovil, to čo od neho Tae požadoval k bozku. "Budem vo vzťahu aj s Jungkookom." Tae sa ihneď usmial ako slniečko a pomaly sa prisál na Yoongiho pery.

Yoongi sa ihneď akoby uvoľnil, ale Jungkook bol ako na ihlách. Bolo vidno, že chce niečo povedať, brániť si Taeho, ale vedel, že nemôže inak by o neho prišiel a to nechcel, preto sebou iba škubal. Tae si to s Yoongim plne užíval, rovnako ako Yoongi s Taem a obaja boli spokojný. Tae sa odtiahol a Yoongi zaskučal, nad strátou jeho úžasných mäkkých pier.

Tae sa usmieval a otočil sa na Jungkooka, ktorý to už nezvládal a ticho plakal zo sklonenou hlavou. Tae ho chytil za lícia a zdvihol mu hlavu. "Niesi ukrátený Kookie o moje pery, len s tebou som sa už bozkával." Pustil som Jungkooka a prišiel späť ku Hobimu, ktorý to ticho celé sledoval.

"Prosím Tae, teraz ťa potrebujem." Zakňučal Jungkook a Tae sa na neho milo usmial. "Nechceš to skúsiť s Yoongim?" Jungkook sa na neho neveriacky pozrel, lebo Yoongiho vôbec nepoznal a už sa s ním mal bozkávať. "Neboj sa nehryzie." "Tým by som si nebol taký istý." Podotkol Yoongi a Tae ho hneď okríkol.

Jungkook poposmrkol a pozrel sa na Taeho, či to myslí vážne. "M-myslím, že by som ho mal najprv spoznať." Obraňoval sa Kookie a Tae prikývol. "Ale teraz ťa potrebujem Tae." Fňukol Kookie a Tae sa zľutoval. Pobozkal jemne Kookieho na pery a keď sa chcel odtiahnuť, Kookie ich bozk prehĺbil. Yoongi mal podobný postoj ako Kookie, keď sa bozkával s ním, ale vedel sa viac koncentrovať.

Hobi ma začal ťahať preč z izby a ja som zaskučal, lebo som chcel vidieť, čo bude ďalej. Hobi sa zasmial a nadvihol ma zo zeme. "Toľko stačilo, mali sme len dávať pozor, aby sa nezabili." Povedal Hobi a ja som dupol nôžkou, lebo som tam chcel zostať a sledovať to.

"Chceš sa na nich pozerať alebo chceš tráviť čas so mnou, lebo ja by som ti vedel toho ukázať oveľa viac." Nadvihol obočie a ja som sa začervenal. "Takže so mnou." Zasmial sa Hobi a ukázal mi, že mám vyskočiť na jeho chrbát. Zasmial som sa a vyskočil som na neho. Niesol  ma ako dieťa a ja som si to náramne užíval.

Doniesol ma do svojej izby, kde ma hodil na posteľ až som sa zachichotal. "Čo je tu k smiechu?" "Nič." "Mám ti dať dôvod, aby si sa smial?" Povedal a zdvihol obočie. "Nie..." "Tak sa nesmej. "Ale..." "Žiadne ale!" Povedal a skočil ku mne na posteľ. Ta posteľ ma ako keby odrazila, pričom som dopadol silno zadkom na podlahu.

"Au!" Hobi sa začal automaticky smiať. "To som nečakal!"  Podal mi ruku, pričom som ju prial a zdvihol sa zo zeme s jeho pomocou. "V pohode?" Opýtal sa ma a pozrel sa na môj zadok, pričom som sčervenal do sýtočervenej farby. Jemne mi po ňom prešiel a ja som mal chuť sa prepadnúť pod zem. "Bolí ťa?" Zavrtel som hlavou a on sa usmial, keď uvidel moju červenú tvár.

"Ale, ale kto sa nám tu červená?" Povedal a ďobol mi do líčka. "Ja nie." "Vidím." Zasmial sa a nahmatal môj zadok, ktorý stlačil a ja som sa zmohol iba na prehltnutie zo zakňučaním. "Neboj sa hviezdička, na to máme ešte dosť času." Mlčal som, lebo som nemal paňatia, čo na to povedať.

"Chceš niečo vidieť?" Pokýval som hlavou a on sa hrabal vo veciach, keď našiel, to čo hľadal. Schoval si to za chrbát a ja som sa snažil nakloniť, aby som to videl, ale on mi to kazil.