Summer dream

🌴42🌴

"Zlatíčko, zvládneš ísť dnes na pláž? Neboj sa pôjdem s tebou, chcel som ti niečo ukázať, ale ak tam nechceš ísť tak to pochopím..." "Pôjdem." Povedal som skôr ako stihol niečo dodať stále zachumlaný v jeho hrudi.

Zasmial sa a snažil sa mi nadvihnúť hlavu, no ja som sa nedal. "Nie!" Hobi sa stále smial, ale nakoniec to vyriešil tak, že ma prekotil pod seba, takže som si zakryl ihneď tvár rukami.

"Ale noták Jiminie!" Uchopil mi silno ruky, až som nad tým zakňučal a trhol sebou. "Bolí." Znova som zakňučal, keď moje ruky zovrel silnejšie. "Prepáč mi to láska, ale chcem sa ti pozerať do tvojich krásnych očičiek. Prečo sa mi vlastne schovávaš?"

Prehltol som a odvrátil zrak, ale hneď mi hlavu otočil späť. "Obslintal som ťa." Hobi sa usmial a venoval mi božtek na noštek. "Ale mne sa to páčilo, kľudne to rob aj častejšie, je to rozkošné."

Hneď ako to povedal som ja bol zmätený a on sa mi prisál na pery. Ihneď som začal spolupracovať a hrať sa spoločne s jeho jazykom nejakú hru, ktorú on vymyslel. Medzitým mi pustil ruky a začal blúdiť s tými svojími po mojom tele.

"Zahráme sa láska, áno?" Pokýval som hlavou a čakal som na to, čo vymyslí. Odbehol do svojej skrine a keď sa vrátil v ruke držal šatku. Šatku? "Zaviažem ti oči a podľa toho ako ma poznáš ma nájdeš v miestnosti, budeš používať svoje ručky, dobre?"

Nahol som hlavu na stranu, lebo som nechápal, prečo to ideme hrať, ale páčilo sa mi to, lebo to bolo iné od hier, čo poznám. "Dobre." Prišiel ku mne, šatku mi zaviazal okolo očí a potom sa skryl.

Začal som ho hľadať, ohmatával som všeličo možné, ale nevedel som ho nájsť, takže som zakňučal. "Hobi?" Neozval sa. Odišiel? "Nájdeš ma láska." Šepol a ja som si uvedomil, že som blízko neho. Išiel som za tým hlasom, nastavil som ruky pred seba a čakal som, že ho nahmatám, ale nič.

Zrazu som cítil, ako stojí za mnou a ruku mi položil na bok. Usmial som sa sám pre seba, lebo som ho našiel a chcel som sa otočiť, ale on ma tam tak držal. "Nehýb sa láska." Šepol mi do uška, ktoré mi začal sať.

Ja som si myslel, že sa hrajeme, no musím povedať, že to bolo príjemné. Jednou rukou ma stále držal za bok a druhou mi držal vlásky za uchom, ale potom s tou druhou na mojom boku začal kĺzať nižšie.

Zakňučal som, lebo som sa bál. Toto mi nemôže robiť. "Hobi nie." Šepol som kňučiacím spôsobom, ale on ma nepočúval. "Pokoj láska." Začal ma bozkávať na krku a ja som naklonil nedobrovoľne svoju hlavu na stranu.

Moje telo ma nechcelo počúvať, nechcel som teraz nič robiť, chcel som sa od neho vzdialiť, aby sme neprokračovali, lebo som mal neskutočný strach, ale miesto toho som tam stál ako soľný stĺp.

Zmohol som sa len na neustále kňučanie. Jeho ruka sa posunula ešte nižšie a do mojeho bruška sa nahrnula tona motýľov, ktoré mi neprišli až tak príjemné ako predtým. "Hobi." Upozornil som ho, lebo som chcel prestať, no najďalej ma nepočúval.

"Uvoľni sa zlatíčko." Masíroval ma rukou pod bruškom, kde bol môj lem boxeriek a kraťasov na spanie. "Prestaň prosím, prosím, prosím." Zaberie to? Povedal mi, že prestane, keď nebudem niečo chcieť, tak prečo pokračuje, keď som ho už toľko krát sa ho snažil zastaviť?

"Jiminie, hviezdička moja, ja ti nechcem ublížiť, ver mi. Skús mi veriť." Nevedel som, čo mám na to povedať, lebo mu verím, ale bojím sa, neskutočne sa bojím. Zavrtel som hlavou a on si povdychol. "Bojím sa." Priznal som.

"Nemáš čoho láska, sľubujem." Popremýšľal som a nakoniec prikývol. "Dobrý chlapec, nebude to bolieť, áno?" Pokýval som hlavou znova s tým, že mu verím a on veľmi pomaly mi začal dávať dole kraťasy.

"Nie vyzliekať nie." Zakňučal som, lebo sa mi nepáčilo ten nápad vyzliekania. "Dobre láska, keď si to želáš, ale aspoň tie kraťasy, dobre?"
Prikývol som a on ma za to pobozkal na krk. Dal mi ich dole a ja som strnul.

"Pokoj, áno? Ak sa ti budú podlamovať kolená, tak sa o mňa opri, ja ťa udržím, dobre?" Znova som pokýval hlavou a rozmýšľal som nad tým, čo by malo podlomiť tie kolená, no veľmi rýchlo som to zistil.

Dlaňou mi prešiel cez boxerky po mojom kamarátovi až som sa neudržal a vypustil zo seba niečo medzi kňučaním a dospeláckym vzdychom. "Mm~ah~" Hobi ma pobozkal na krk a ja som zatriasol hlavou.

"Hobi... nie...ah~" Vzal mi ho do ruky a ja som v tej chvíli nevedel, čo sa s mojím telom deje. Prešli cezo mňa zimomriavky, elektrina a rôzne pocity. V brušku som už necítil motýliky, ale teplú záťaž strachu, ktorá ma ťahala k zemi a zahrievala moje telo.

Oprel som sa teda o Hobiho a čakal som, čo bude ďalej. Pusinkoval mi celú odhalenú pokožku na krku a jemne mi skusol ušný lalôčik. "V poriadku?" Zakýval som hlavou, ale niekde vo vnútri som s tým chcel prestať, lebo som vedel, že to nie je správne, bolo to príliš skoro.

Nemohol som uveriť, že mi drží môjho pipíka, bol som zmätený. "Teraz sa uvoľni Jiminie." Snažil som sa ho poslúchnuť, ale z toho strachu sa to ľahko nedalo. Pohol rukou a ja som sa skoro z toho zložil na zem, nebyť Hobiho, ktorý ma pevne držal.

Vzdychol som a otočil hlavu k Hobimu. "Hobi...ah~" "Pšš zlatíčko." Začal kmitať svojou rukou pravideľne až ma to doháňalo k šielenstvu. Mal som z toho divný pocit, lebo som kvôli tomu začal vzdychať. Nebolo to zlé, práveže som sa cítil až príliš dobre.

Čo mi to Hobi robí? Okrem toho všetkého mi začína trebať ísť na záchod. "H-Hobi... ah~ po-potrebujem í-ísť na zá-záchod ah~" Hobi sa zasmial a pobozkal ma na spánok. "H-Hobi pro-prosím aaa~hhh"

Svoje kmitanie zrýchlil a pevnejšie ma držal, lebo som sa nedokázal už vôbec sám udržať na nohách. "Hobi aaa~aahh~hhh" Neudržal som sa a vypustil to zo seba. Ja som sa asi počúral.