Summer dream

🌴71🌴

Vystúpili sme z autobusu a hneď potom, čo Tae oznámil, že sa nemáme tlačiť dopredu, Jungkook sa zase trepal. No tentoraz som neváhal a trepal sa dopredu aj ja, aby som čo najskôr mohol uvidieť tú krásnu tvár svojeho priateľa. Jimin veď tvoj priateľ to predsa nie je.

Nie v tomto svete. Zatiaľ. Jungkook sa ma počas cesty našťastie nepýtal ako som mohol vedieť jeho meno skôr ako sme sem prišli, zrejme bol natoľko zamestnaný Taem, že na to zabudol. Vošli sme do hotelu a ja som ho uvidel. Vážne tam stál, tentoraz to nie sen, nemal by byť. Ako vlastne zistím, že je to sen?

Štipol som sa, no bol som pri zmysloch, ale vlastne vtedy som sa štipol viac krát a bolo mi to ako keby skutočné. Proste sa len musím modliť, aby toto bolo skutočné, nič iné mi totiž nezostáva. Bol nádherný, ešte viac ako v mojich predstavách. Stál priamo predo mnou a ja som si mohol oči vyočiť. Predstavil sa povedal vtip a začal si volať ľudí.

Zase som skončil u neho a pri Taem Kookie. Pozrel som mu do očí, keď mi viazal náramok a prešla mnou zakaždým vlna energie, keď sa ma dotkol. Prečo máš také prekrásne oči Hobi? Prečo sa v nich topím? Poslal ma preč, ale nemoholsom sa z miesta pohnúť. Usmial sa na mňa a ja som mal pocit, že sa roztečiem.

Neviem čo mi bolo, ale bolo to úplne inak odpadol som pred ním, priamo pred ním som stratil kontrolu nad mojimi zmyslami a môj princ ma chytil. Len čierno a tmu som videl, no zaplavovalo ma blaho, že som ho videl, ale zmenil som to ako to bolo vo sne. Čo ak sa do mňa teraz nezamiluje?

Čo ak som všetko pokazil? Počul som po chvíli nejaké hlasy. Bol to jeden neznámi hlas a druhý bol Hobiho. "Gracias." Počul som zatváranie dverí a ako sa niekto ku mne blíži. Sadol si na posteľ a naklonil sa ku mne. To je Hobi. Jeho vôňu by som poznal aj keby som ležal na smrteľnej posteli. Neotváral som oči, lebo som ešte nemal premyslené, čo poviem a ako sa zachovám.

"Keby si len vedel ako som sa na teba tešil Jimin." Čo? Čože? Cítil som ako sa ku mne nahol. Tá jeho dokonalá intezívna vôňa. Neviem sa jej navoňať dostatočné množstvo. Ucítil som jemný tlak na svojích perách. Bolo to veľmi jemné a dokonale nadýchané. Boli to jeho pery.

Jeho sladké pery. Neudržal som sa a ruky som mu omotal okolo krku, čím som si ho pritiahol do hlbokého, precíteného bozku, v ktorom som mu vyjadril všetko zo sna, všetky emócie, lásku a chtivosť. Zase sa mi to iba sníva? Musí sa mi to snívať, veď v reáli by nebolo možné, aby sa toto stalo len čo som prišiel.

Alebo som sa udrel do hlavy? Každopádne mi tie bozky rovnako precítene opätoval. Nechcem sa už zobudiť z tohto sna. Hobi sa čoskoro odpojil z bozku, lebo obom nám už dochádzali posledné dúška kyslíku. Otvoril som oči a silno lapajúc po dychu som na neho pozrel. Bol tak krásny.

"Už to nie je sen Jimin a vieš čo?" Zmätene som na neho pozeral. Vstal z postele a niečo vyhrabal zo šuflíku pri telke. "Zavri oči." Urobil som presne ako mi povedal. "Nastav ruku." Nastavil som ju a v tom som pocítil na svojej ruke chladný kov. Otvoril som oči a pozrel na to. To je ten prívesok.

S iskričkami v očiach som na neho pozrel. Bol som stále zmätený. "Snívam?" Zaklipkal som očami a pokúsil sa zahnať slzy, lebo mi už bolo zle z toho ako sa moja myseľ so mnou zahráva. Hobi sa usmial. "Nesnívaš láska, tentoraz už nie." Stále mi to nejako nedopínalo.

"Č-čo sa deje? J-ja myslím, že blúznim! Už je mi z toho zle! Ja nechcem takéto krásne sny, aby som bol potom smutný, že to nie je realita! Prosím už stačí!" Silno som privrel očné viečka k sebe a začal som si rvať vlasy. Hovoril som si vkuse dookola nech sa prebudím.

Na mojom líci som ucítil jeho ruku. "Jimin toto nie je sen! Tamto bol, ale nejakým spôsobom... ja neviem... proste sme mali spoločný rovnaký sen, ako keby sme si boli súdený! Neviem si to sám vysvetliť, ale proste tomu tak je!" Sadol si ku mne a chytil ma za ruky, ktoré mi vytrhol z vlasov.

Svoje ruky mi potom priložil na líce. "Otvor oči a pozri sa na mňa." Zakrútil som hlavou. Stále som tomu nevedel uveriť. Nie! To nie je možné! Nie je možné, aby sme mali takýto sen spoločne a poznali sa, ako vlastne rozpoznal, že ja som rovnaký? "Pozri sa na mňa prosím." Počul som posmrknutie, to ma zabolelo.

Otvoril som oči a pozrel na neho. Z jeho očí sa rinuli pramienky sĺz. Naklonil som hlavu na stranu a začal som sa ho dotýkať. Musel som si overiť, či je skutočný. Musel som to nejako spoznať. Prešiel som mu palcom cez peru, pričom on už na mňa zaostril zrak. Tie jeho tmavé oči.

"Si tak nádherný." Pousmial sa a chytil ma za ruky. "To si mi nepovedal ani vo sne." Pousmial som sa tiež, naklonil sa a začal ho bozkávať. Začalo mi to dochádzať... toto je realita a toto sa naozaj deje... ale to znamená... Povalil ma pod seba a strhol zo mňa tričko.

Ja som panic. "Hobi..." Zakňučal som, keď mi začal bozkávať celé telo. "Ja viem ty moje neviniatko, budem rovnako opatrný~" Bál som sa ale asi tak o trištvrtinu menej, lebo som vedel, čo mám čakať. "Dokážem ti, že toto je skutočnosť." Rukami mi skúmal celé telo a to isté bolo aj jeho perami.

Chvel som sa nad vzrušením, že to zažijem znova, že znova prídem o panictvo, ale tentoraz reálne. Tá rozkoš a vzrušenie ma privádzala do šialenstva. Bol tak opatrný... ale ja som tentoraz chcel viac. "Hobi už to nevydržím daj ho do mňa~" A asi si viete predstaviť, čo nasledovalo. Jak je ale možné, že sa toto všetko naozaj stalo.

'Naše duše sú späté neviditeľným putom aj na míľe ďaleko a preto sa vídame aj v snoch.' -Citát by me😂💜
————————————
Tak ľudkovia a je to tu! Konec! Dúfam, že sa Vám tento príbeh páčil. Uvidíme sa pri poďakovaní, niektorým sa chcem zvlášť poďakovať, je to poviné čítanie jasné?!😅 No a pred poďakovaním mám ešte takú dilemu, ktorá závisí len od vás. Toto bol taký sweet príbeh, preto tu nebolo toľko smutu a možno niektorý by si želali si prečítať práve smut v podaní našej trojice krásnej tuna myslím tým Taegikook, tak sa teda pýtam či by ste ho chceli ako špeciálny diel. Pfu neviem, či mi odpoviete, lebo väčšinou nikto nečíta tie veci pod príbehom, ale dúfam, že niekto taký sa tu nájde...😅