Jimin sa rozhodne navštíviť so svojou úžasnou rodinou exotické Kanárske ostrovy s tým, že si to tam poriadne užije. Netuší však, že to bude jeho najlepšie leto v živote kvôli jednému človekovi, ktorého spozná ako svojho delegáta v hoteli. Zábavný, m...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Nakoniec ma z tej periny vytiahol s tým, že sa tam musíme vrátiť, lebo by to bolo divné, že po jeho bozku s Yoongim záhadne zmizol. Vrátili sme sa sa a tam sa pokračovalo v tom, ako keď sme prišli z raňajok, čo Kookiemu očividne pripomenulo Taeho raňajky, ktoré mu bral.
"Tae doniesol som ti vlastne raňajky!" Rozbehol sa za ním a Yoongi prišiel za mnou. "Ahoj ty si ten Hobiho miláčik, nie?" Nenazval by som sa zrovna takto, ale podstatne som. Prikývol som. "Kde ste boli?" Čo mu mám povedať? Nerád klamem. "Ja... um... ja..." Bol som nervózny, lebo ma to tajomstvo tlačilo, ako záťažie.
"Nemusíš sa ma báť s deckami robím dlho, takže teba beriem za jedno z tých rozumnejších, ktoré by na mňa nehádzali vajíčka a nestriekali vodu. Koľko máš vlastne rokov?" Yoongi nebol taký zlý, ako som si ho predstavoval, ale aj tak som bol nervózny v jeho blízkosti kvôli tomu tajomstvu.
"20" Pípol som nakoniec. "A Jungkook má vlastne koľko rokov?" Znova som zapípal iba to isté číslo a Yoongi pokýval hlavou. "Tak kde ste boli s Jungkookom?" Zase tá otázka! Bojím sa, že sa neudržím a každú chvíľu to vyklopím a potom bude zo mňa praclík. Prehltol som guču v hrdle a odpovedal som.
"My... my... sme boli na záchode." Zaklamal som a on pokýval hlavou, ako keby vedel, že klamem. "Čo ti Jungkook hovoril?" Vtedy som stuhol a pozrel sa dopredu, kde na mňa Jungkook vražebne zazeral. "Ja... ja... už musím ísť." Rozbehol som sa, ale Yoongi ma zastavil.
Pomoc! "Tak, čo ti Jungkook povedal? Bolo to o mne?" Nervózne som zakrútil hlavou, ale moje modlitby boli vyslišané a Jungkook ku nám dobehol. "Jimin Tae s tebou chce hovoriť!" Chytil ma za rameno a ťahal ma preč od zamysleného Yoongiho.
"Čo to vystrájaš?! Skoro si mu to povedal!" Zdvihol na mňa varovne ruku, ale vtedy prišiel k nám Tae. "Jungkook nebi Jimina!" Tae si ma pritiahol do objatia a takto ma ochraňoval. To objatie bolo celkom príjemné, lebo Tae pekne hrial, vonial úžasne po limetkách a mal jemné ruky, ktoré ma hladkali, ale Hobimu sa nikto nevyrovná.
"Žiarlim!" Vyhŕkol Kookie, keď spočinul jeho pohľad na to ako ma Tae bráni. "Sľúbil som Hobimu, že sa o neho postarám, takže sa o neho starám a práve ty by si ku nemu mal byť dobrý, keďže ste najlepší kamaráti. Veľmi si ma sklamal, že mi na deti sťahuješ ruku."
Prečo deti? Ja nie som dieťa! Stále si to ale ostatný myslia aj keď mi to teraz momentálne celkom vyhovovalo. Bol som prekvapený, že ma Tae takto obraňuje práve pred jeho priateľom a nezastával sa jeho. Tae ma ťahal na bezpečnejšie miesto a Jungkook stihol zakričať. "Veď je rovnako starý ako ja vlastne o niekoľko mesiacov starší!"
Tae sa zasmial a posadil ma na stoličku. "Nie je ti nič?" Opýtal sa opatrne, keď si predo mňa čupol. Zakrútil som hlavou a usmial sa na neho. "Dobre, ale keby ti Jungkookie robil kedykoľvek zle aj keď ťa nebudem mať na starosti, tak mi to povedz a ja ho už nejako potrestám, dobre?" Prikývol som a objal ho.
"Zlatý, už chápem Hobiho." Pohladkal ma po vlasoch a ja som otvoril oči, aby som videl na Kookieho, ktorý na mňa s úženými očami pozeral. Vyplazil som na neho jazyk a silnejšie objal Taeho. Ja zase chápem, prečo ho deti majú radšej ako Yoongiho.
Teraz už pri Jungkookovi stál Yoongi a Jungkook ukazoval na mňa, načo sa Yoongimu už tiež zúžili oči. Tae sa z objatia odtiahol, usmial sa na mňa a obzrel sa dozadu, kde som pozeral aj ja. Keď uvidel, ako Yoongi s Jungkookom na nás zamračene s prekríženými rukami pozerajú, tak sa zasmial.
"Ale noták nemáte dôvod žiarliť. Yoongi, Kookie." Išiel k ním, ale obaja sa odobrali preč úplne iným smerom. Tae si povzdychol a otočil sa ku mne. "Mám to s nimi ťažké." Zasmial som sa a on sa odobral ku deťom. Bolo mi zvláštne, že nešiel za jedným z nich, ale nechal som to tak.
Išiel som za Kookiem, ktorý pomáhal jednému dieťaťu s hula hupom, ale nakoniec sa potklo, spadlo a skončilo s hlavou v vedierku na piesok. Ihneď sa ho snažil z neho vytiahnuť, ale nešlo to. "Um... Kookie?" Chcel som mu pomôcť. "Čo je?!" Vybafol na mňa a ťahal dieťa z vediarka.
"Môžem ti pomôcť?" Spýtal som sa nevine. "Nie! Zvládnem to aj sám!" Povdychol som si, zobral mu to dieťa a úplne ľahko som odstránil vedierko. "Ďakujem." Povedal namosúrene a sadol si na stoličku. "Nehnevaj sa na mňa." Snažil som sa s ním udobriť. "Nehnevám, ale je to môj Tae, jasné?!"
Pokýval som hlavou a vtedy tam prešiel Yoongi. "Je aj môj, ale so mnou máš väčší problém." Niesol nejaký box s fixami, omaľovánkami a prázdnymi papiermi. Óóó! Omaľovánky! Rozbehol som sa za tým boxom a rýchlo si vybral omaľovánku, ktorá sa mi najviac páčila.
Začal som ju pohotovo vymaľovávať, ale Yoongi mi ju vzal. Zamračil som sa a začal predstiarať plač, pričom Tae ku mne hneď pribehol. "Čo sa stalo Jiminie?" On je tak milý. "Yoongi mi vzal omaľovánku." Zakňučal som. "Ow! Yoongi!" Otočil sa na neho s varovným pohľadom, ale ten iba pokrčil ramenami.
Tae sa zamračil, prišiel k nemu, vytrhol mu tú omaľovánku a podal mi ju. "Ospravedlňujem sa za neho, je len nahnevaný, lebo som objímal teba a nie jeho." Pokýval som hlavou a vymaľovával som si ďalej. Zbytok dňa sme strávili na pláži, kde sme stavali pieskové hrady a o 20:00 som prišiel celý vyčerpaný na svoju izbu.
"Ty už si unavený?" Opýtal sa ma pobavene Kookie, keď som sa zvalil na posteľ. "Uhm..." Začal som pomaly zaspávať so zaborenou hlavou do vankúša, a aj som zaspal. Po jednej hodine som sa zobudil, lebo sa mi snívalo o Hobim, že ho naháňala bábika s nožom.
Kookie sa zasmial, keď si toho môjho trhnutia všimol. "Koľko je hodín?" Opýtal som sa rozospalo. "21:02" Vypleštil som oči a ihneď som začal robiť paniku, lebo som mal ísť o 20:30 za Hobim. Teraz dostanem ten trest a odmena nebude! Rozbehol som sa ihneď do jeho izby a v rýchlosti som zaklopal.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
