Summer dream

🌴49🌴

Tričko, ktorý mi vyzliekol následne položil opatrne vedľa, kde neboli zapálené sviečky a tým mi dal možnosť nabrať nový kyslík do pľúc. V hlave som mal plno otázok typu, ako to so mnou chce robiť, čo presne všetko mi ide robiť, a podobne, no najviac mi strašila v hlave otázka, že či to bude bolieť.

Hobi potom, čo to tričko pomaly odložil, sa otočil späť na mňa a opäť pozoroval v mojích očiach strach. "Neboj sa láska prisahám, že ťa to nebude bolieť, postarám sa o to, len mi dôveruj." To ma trochu upokojilo, no nie úplne. Po tejto vete sa ku mne prikradol, vzal do náručia ako princeznú, položil ma na piesok a dal mi malú pusu na rameno.

Klepal som sa ako ratlík, no na moje šťastie to neriešil, len ma pohladkal po ruke. Na chvíľu sa mi pozrel do očí a potom sa sklonil ku krku, kde mi začal uštedrovať malinké neviné božteky, ktoré boli celkom príjemné.

Potom sa mi prilepil na jedno miesto a sal ho, vytváral mi znamienko lásky. Bolo to veľmi príjemné dokonca až tak, že ma to donútilo zakloniť hlavu so zatvorenými očami a trocha sa uvoľniť. Prechádzal mi tam jazýčkom, znova mi pokladal bozky, s ktorými sa postupne premiestňoval na moju hruď.

Čím nižšie šiel, tým som bol nervóznejší, bojazlivejší a rozklepanejší, lebo som vedel, že ho tentokrát nebudem môcť zastaviť. Neustále ma sledoval, pozoroval moje reakcie a to ma hrialo pri srdiečku, lebo som vedel, že sa o mňa zaujíma, o moje pocity.

Svojím jazykom mi obkrúžil jednu bradavku, ktorú si potom zobral celú do úst a rôzne sa s ňou hral. "Ah~" Celý čas som takto vzdychal, hoci som sa vážne snažil byť ticho a udržať to v sebe. Hobi sa nad tým pousmial a odtrhol sa od mojej bradavky.

"Jiminie chcem ťa počuť takto ako si teraz zavdychal, nedrž to v sebe, áno?" Urýchlene som prikývol hlavou a zase som ju zaklonil dozadu na jemnulinký piesok so zatvorenými očami. Tentoraz sa rovnako začal venovať aj mojej druhej bradavke, pričom ja som mu už krásne vzdychal.

Neskôr sa mi s perami presunul na bruško, kde som už poriadne znervóznel, takže zakaždým, čo mi položil jeden malinký božtek na bruško, som ho stiahol, nad čím sa zasmial. "Pokoj Jiminie, nechcem ti ublížiť, bude sa ti to páčiť."

Aj po tejto vete som neprestával sťahovať bruško, no on mi potom dal jazýček do pupka a to už som mal tak stiahnuté bruško, že to až bolelo. "Uvoľni sa láska." Pokúsil som sa urobiť, čo odo mňa žiadal, ale stále som to nevedel dosiahnuť.

Po tomto mi zakvačil ruky o nohavice, nad čím som zhýkol a zakňučal. "A-a-aj ty si daj dole tričko." Chcel som ho trocha zdržať, fakt som sa neskutočne bál. Nad mojou prosbou sa zasmial, ale poslúchol ma. Vypleštil som oči na jeho vypracované buchtičky, ktorý by som chcel ochutnať, či sú aj plnené nejakým džemíkom.

Neviem prečo som tak vyvádzal z toho pohľadu, keď už sme sa tak videli. "Páči?" Horlivo som prikývol hlavou a sledoval ich ako sa ku mne približujú. "Chceš sa s nimi pohrať?" Asi som to mal v očiach, lebo som strašne chcel, ale hanbil som sa.

"Kľudne sa s nimi pohraj láska, máme čas." To som taký čitateľný? Jak mohol odhadnúť, že chcem zdržovať? Natiahol som k ním ruky, zatiaľ, čo on sa ku mne prikradol a týčil sa nado mnou obkročmo na kolenách.

Natiahol som ruku ešte viac a do jednej som ďobol, nad čím sa zasmial, no ja som bol plne zaujatý. Bola tvrdá, no zároveň mäkká tá buchtička. Natiahol som aj druhú ruku a prešiel mu oboma dlaňami po nich, no potom ma napadla bláznivá vec.

Naklonil som sa a pobozkal mu tie buchtičky. Som zdvihnutým obočím ma sledoval, ako mu bozkávam každú jednu, no potom sa usmial. Sám som nerozumel skade som nabral takú odvahu to urobiť, ale bol som rád keď ho to potešilo.

Potom sa ku mne sám sklonil a pobozkal ma. "Teraz sa hlavne neboj, áno? Chceš, aby som sa vyzliekol skôr ja, alebo mám vyzliecť teba?" Nad tým som zaklipkal očami, no nejako zo mňa vypadla odpoveď. "Ty." Usmial sa, rozopol si gombík, zips a nakoniec ich stiahol dole.

Vypleštil som oči, lebo napriek tomu, že on robil dobre mne mal už dosť viditeľný problém v svojích boxerkách. Zakrútil som hlavou, lebo to bolo veľké a posunul som sa ďalej od neho. "Jiminie nemaj starach." Stále som krútil hlavou, no on sa len zasmial a dal zo seba dole aj boxerky.

Nad tým, čo som uvidel som prudko vyvalil oči ešte viac a začal som ešte prudšie krútiť hlavou až ma bolel krk. "Jiminie~ vážne sa neboj ak sa budeš báť, tak nebudeš uvoľnený a ak nebudeš uvoľnený, tak ťa to bude bolieť."

Po tejto vete som sa vystrašil ešte viac, lebo sa pri tomto nikdy nebudem schopný uvoľniť. "Láska..." Začal ku mne pristupovať, no ja som začal cúvať. Rýchlo ma chytil a pritiahol si ma k sebe. Silno som stiskol očné viečka k sebe a triasol som sa tak, ako keby ste mi do tela pustili elektrinu.

Začal ma hladkať po vláskoch, zatiaľ, čo ja som mal nohy prilepené k hrudi. "Zvládneš to, si šikovný chlapec Jiminie." Zakrútil som hlavou a za to si ma prilepil k sebe viac. "Pokoj, pokoj, pokoj, prisahám ti ešte raz, že ťa to nebude bolieť."

Potichu som prehltol a nechal sa hladkať po vlasoch, bolo to veľmi príjemné. Krátilo nám to čas a ja som sa začal pomaly aj upokojovať, ale to by nebol Hobi, keby niečo neurobil. Odtiahol si ma a pozrel mi do očí.

"Prosím dôveruj mi, že urobím pre to všetko, aby ťa to nebolelo." Sklopil som pohľad a hlboko som sa zamyslel. Zamýšľal som sa, čo práve teraz robím, čo sa chystám urobiť a ako ma na začiatku Jungkook okolo tohoto škádlil, ale vtedy som ešte nemal reálne jasno aké to je naozaj. No zamýšľal som sa akého jedinečného a skvelého priateľa som to vyhral.