Jimin sa rozhodne navštíviť so svojou úžasnou rodinou exotické Kanárske ostrovy s tým, že si to tam poriadne užije. Netuší však, že to bude jeho najlepšie leto v živote kvôli jednému človekovi, ktorého spozná ako svojho delegáta v hoteli. Zábavný, m...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bolelo to tak neskutočne, chcel som tak veľmi z toho uniknúť, ale nemal som šancu, takže som sa aspoň snažil nabrať do pľúc drahocený kyslík. Skúsil som ho poslúchnuť a nesťahovať sa okolo neho, takže sa konečne mohol dostať do mňa celý. Snažil som sa to vstrebať, upokojiť sa a veľmi nevyvádzať, lebo už to bolo i tak zbytočné.
Nevspieral som sa, lebo som to chcel mať už za sebou. Očné viečka som mal silno pritisknuté k sebe a ruky vedľa tela. Hobi si očividne všimol, že môj boj som oficiálne ukončil. Priblížil sa k mojím perám a začal ma jemne bozkávať, asi chcel, aby som sa pridával, ale ja už som energiu na to nemal, no ani som už nemal chuť.
Nepočúval ma a preto som mu to chcel vrátiť. Toho, že som mu neodpovedal na bozky si samozrejme všimol a preto prestal. "Jiminie~ láska~ čo sa deje?" Zakrútil som hlavou, silnejšie privrel viečka a snažil som sa neplakať. Teraz sa už stará? Predtým mu bolo jedno, že som išiel vypustiť zo seba dušu z tej bolesti.
"Láska hovor so mnou prosím." Znova som zakrútil hlavou, ale vtedy som už v sebe neudržal slzičky. "Jiminie~ prisahám, že som to urobil čo najopatrnejšie, nemohol som s tým prestať len tak, prosím ver mi, tá bolesť prestane. Láska pozri sa na mňa prosím."
Neviem prečo, ale veril som mu, veď predsa len on si to už zažil. Otvoril svoje očká a pozrel som sa na neho, presne tak ako chcel. "To je ono, milujem ťa vieš to?" Pokýval som hlavou za čo mi venoval svoj nádherný slniečkovský úsmev a vlepil mi rýchlu pusinku.
"Smiem sa pohnúť láska?" Pomaly som pokýval hlavou aj na toto a vtedy sa veľmi pomaly pohol. "Agh!" "Pšššt bude dobre~" Začal to robiť v pravideľnom tempe, takže som si na to mohol pomaly zvyknúť. Neustále mi pozeral do očí a hladkal ma po boku, aby som sa upokojil, ale zrazu to prestalo bolieť a ja som slastne vykríkol.
Nevedel som, čo sa práve deje, ale bolo to strašne príjemné, ohromujúce, úžasné! Možno preto som sa neudržal a vypustil zo seba toto slovo. "Rýchlejšie!" Hobi sa usmial a začal pridávať na tempe. "Ah~hhh" Od tej slasti čo mi Hobi vytváral som sa pod ním krútil ako návnada na háčiku.
Bolo to neskutočné! Nikdy som si nemyslel, že zažijem taký pocit, že to môže byť tak dobré a nikdy by som si nemyslel, že ja s tým nebudem chcieť prestať, ale môj vrchol sa blížil. Oblievalo ma blaho, myslel som, že každú chvíľu to zo seba vypustím, ale najprv som chcel varovať Hobiho.
"H-Ho-Hobi~ ah~hhhhh~ u-už~" "Aj ja ah~ zlatíčko mmm~" Už som viac nemohol a tak som do toho prepadol s pocitom špirály v mojom bruchu. Bolo to tak príjemné uvoľnenie, že som nemohol nič iné robiť len kričať meno toho kto to spôsobil, Hobiho.
