Summer dream

🌴1🌴

Bol príjemný teplý začiatok prázdnin a ja som sa balil na dlho očakávanú prvú dovolenku. Vonku bolo neskutočne horúco až tak, že ste si na kapote auta mohli pražiť vajíčka, alebo vo vnútri auta si upiecť pizzu.

Chystal som sa výjsť na chvíľu von, prejsť sa a porozmýšľať nad tým, čo mi tam asi treba. Mali by sme tam byť mesiac, takže musím myslieť na každú vec. Predsa len to nie je len na pár dní.

Mali sme odchádzať až za pár dní, ale ja som vždy chcel mať vo všetkom poriadok. Som človek, ktorý nemôže mať ani smietko prachu na stole, nesmie dostať horšiu známku ako 1- a mám naplánovaný celý život, ale predsa len som si chcel túto dovolenku užiť.

Mám už 20 rokov a chystám sa na vysokú školu ako právnik. Viete si ma predstaviť ako právnika? Ja sám to neviem, ale to nevadí. Práve som išiel za kamarátmi do mesta. Jin, Namjoon a nakoniec Jungkook, ktorý mal ísť na dovolenku so mnou.

Škoda, že nemôže ísť aj Jin a Joon. Prechádzal som sa po meste cez park až do kaviarničky, kde sme sa vždy stretávali. Počas cesty som vdychoval vôňu čerstvo pokosenej trávy a rozmýšľal nad vôňou, aká bude prevládať na Kanárskych ostrovoch.

Bude to tam voniať ako morský vánok, keďže je tam more alebo to bude skôr po exotických kvetoch? No uvidíme, aj keď ja by som najradšej chcel vedieť všetko. Jimin! Nechaj sa predsa prekvapiť!

Prešiel som cez prechod prechodcov, po dôkladnom samozrejme obhliadnutí sa a prešiel do kaviarničky po schodoch. Tá kaviareň sa volala Limonito, lebo tam robili aj skvelú limonádu, ktorú ste zakaždým dostali ku káve ako bonus.

Ďalšie, čo tam robili boli citrónové koláčiky, zákusky a na terase dokonca pestovali aj citróny. Robili tam skvelú talianskú kávu, ktorú som miloval. Keď som vošiel dnu ako vždy ma zaviala vôňa citrónov a vôňa kávy.

Tú vôňu som tu vždy fetoval ako nejaký feťák. "Jimin!" Zakýval na mňa Jin, keď ma uvidel. Hneď som sa usmial mojím úsmevom, pri ktorom mi nevidno oči. "Hneď som u vás!" Zakričal som späť a Jin sa otočil späť na Joona.

Odkráčal som si to rovno k pultu a tam stála Sofia. Bola to talianka. Mladá, krásna s modrými očami a medovou pokožkou. Už ma poznala a hneď ako ma uvidela, tak mi začala pripravovať moju obviklú objednávku.

"Ahoj Jimin! Tak dnes to bude aký koláč?" Kávu už mala hotovú, ale koláč som si vždy vyberal iný. "Um... čo tak tento?" Ukázal som na jeden koláč, ktorý ma zaujal cez sklo. "Dobre teda, takže citrónová tortička."

Naliala mi ešte z limonády a Kookie ku mne pribehol a pomohol mi to zobrať. Odniesol to ku stolu a ja som zatiaľ zaplatil Sofii. "Ďakujem." Usmial som sa na ňu a pridal ešte nejaké tie peniaze naviac.

Prisadol som si ku nim a usrkol som si z limonády. Uhm... lahodná. "Tak čo Jiminsi už máš zbalené?" Spýtal sa ma milo Kookie. "Myslím, že by som sa to mal pýtať skôr ja teba."

Usmial som sa nad tým, lebo on je schopný sa baliť hodinu pred odletom na letisku. "Vieš aký som." Takže to bude tak, hodina pred odletom. "No ja som sa začal baliť, ale stále rozmýšľam, čo by mi ešte mohlo chýbať."

Otočil sa na mňa Jin."Plavky máš?" "Samozrejme ako by som na nich mohol zabudnúť?" "Zubná kefka, pasta, boxerky, oblečenie, zimné, teplé, slnečné okuliare..." "Jin mám to všetko." Povdychol si. "Dobre teda dieťa, ale nestrať sa mi tam."

Zasmial som sa. "Jin ešte sa uvidíme a ty tu už vzdycháš nad tým, že budem preč." Tváril sa trocha dotknuto."No hej, ale odchádza mi moje dieťa, takže si ťa musím prevychovať a postarať sa o teba predtým, než mi na dobrý mesiac odídeš."

Jungkook sa zasmial. "So mnou si také starosti nerobíš." "To áno, lebo ťa neviem skrotiť Jungkookie. Čokoľvek ti poviem nech to nerobíš, ty to urobíš, ale tu moje vzdelané, neviné dieťa Jimin ma poslúcha."

Pyšne som sa usmial a odkusol som si z koláčiku. Bože! To je úžasné! "Ale ja ťa poslúcham!" Namietol nevine Jungkook. "Jasné Jungkook, úplne. Joonie veď mu to povedz!" "Ja sa vám do toho nebudem vtierať. Ty... Jimin?"

Zdvihol som hlavu, prehltol koláčik a odpovedal. "Áno?" Poškriabal sa za uchom a vyzeral trochu nervózne, tak som ho podporil svojím úsmevom. "Nehovoril si nám náhodou, že by si si to tam chcel poriadne užiť a mať zábavu?"

"Áno prečo? Je to moja prvá dovolenka, takže chcem vyskúšať všetko, čo bude možné a určené na zábavu." "Nemáš teplotu dieťa?" Jin mi priložil ruku na hlavu. "Som v poriadku hyung." Starostlivo to vysvetlil.

"Ja len, že ty si väčšinou ten kľudnejší a radšej si opatrnejší, a zábava väčšinou nie je až taká opatrná." "Musím to vyskúšať hyung, chcem sa aspoň raz poriadne zabávať aj keď je to riziko." "Dobre teda dieťa, ale dávaj si na seba pozor." "Samozrejme hyung."

"Môžem pokračovať?" Ozval sa Joon. "Jasné, tak čo si mi chcel povedať Joonie?" "Ja len, že by si si mohol kúpiť ešte jednu vec, keď chceš myslieť na zábavu a bezpečnosť." Rozmýšľal som aká by to mohla byť vec, ale nič mi nenapadalo.

"Jakú Joonie?" Povdychol si. "Jin hlavne ma teraz nezabi, ale robím to pre naše dieťa." Jin na neho pozrel vystrašeným pohľadom a Jungkook to iba celé sledoval. "Mal by si si kúpiť kondómy Jimin." Skoro som sa zadusil sústom, čo som práve jedol.

Vedel som, čo to je aj keď som vyzeral, ako to najnevinejšie dieťa pod slnkom. Jin ho štuchol do brucha a Jungkook ma potľapkal po chrbáte. Poznal som to iba od mojich spolužiakov, ktorý sa o tom na chodbách rozprávali.

Nikdy v živote som nepozeral neslušné veci a ani som nad tým nerozmýšľal. "Ver mi jedny si kúp. Ja viem, že si ešte veľmi neviný a nemáš žiadne skúsenosti ohľadom toho, a že by si to robil si už vôbec neviem predstaviť, lebo si tak neviný, ale len pre istotu. Nikdy nevieš, kedy sa ti zídu."

"Žiadne také Joon! Moje dieťa ešte nemôže tak rýchlo vyspieť! Ani Jungkook nie je na tom až tak, že by ich potreboval, nie to ešte Jimin."