STRATENÁ NÁDEJ

D V A N Á S Ť

Kapitola dvanásta
Odháňanie a klamstvá

Dni utekajú ako splašené a čochvíľa prichádzajú na rad Vianoce. Presnejšie sú o dva týždne a asi nastal čas, aby som začala nakupovať darčeky. Aj keď som v tom úplne katastrofálna. Nerada dostávam darčeky, lebo som si vedomá toho, že ich budem musieť dávať aj ja.

A

to

je

moja

nočná

mora.

Milujem, keď sa mojou príčinou niekomu vyčarí úprimný úsmev na tvári, avšak čo sa týka darčekov som mizerná. Nikdy neviem, čo komu kúpiť tak, aby mal z toho radosť. Nechcem ako prvé vidieť v tvári šok, následne nahodený profesionálny výraz, ktorý poctivo cvičil niekoľko minút denne pred zrkadlom ako hráč pokru, ale taký skutočný, z ktorého srší šťastie a spokojnosť. Popravde, po tých rokoch mi už aj došli nápady. A to mám ešte celý život pred sebou. Teda, pevne tomu verím.

Stojím pri regáli s romantickými knihami, ktoré obľubuje Emily a rozmýšľam, ktorú jej vyberiem.

Neviem, nie je trápne jej dávať každý rok, zakaždým to isté ?

S povzdychom pokrútim hlavou, zavriem oči a vytiahnem prvú knihu, na ktorú moja ruka dopadne.

Bentley od Melanie Moreland

Och, typická sladkáreň. O tom ako chlapovi diktuje minulosť, ako sa má správať a to formuje jeho budúcnosť. Raz tento chladný muž stretne sladké dievča, ktoré mu prinesie do života svetlo a následne sa do nej zamiluje. Zrazu sa cíti šťastný, živý a má iný pohľad na život.

Prečo sa skoro všetky knihy točia okolo
tohto ?

Mám vybraté !

Emily miluje takéto romantické hlúposti. Niežeby som ja mala predsudky a nikdy som nechytila do rúk knihu tohto žánru. Vôbec nie. Ibaže, ja mám skôr reálnejší pohľad na život a viem, že v skutočnosti to takto nefunguje.
A k tomu som denne obklopená miliónmi kníh, ktoré sú omnoho zaujímavejšie.

Čo tak napríklad Da Vinciho kód ? Viem, že bol natočený aj film, ktorý som nejeden raz videla, ale nie je lepší pocit držať knihu v rukách, pretáčať stránky, cítiť ich vôňu a poznať každý jeden pocit hrdinu ?

Áno, určite je. Aspoň pre mňa.

„Netipoval by som ťa na takúto knihu." Zaznie mi pri uchu hlas, načo od ľaku poskočím, narazím do regála a chytím sa ľavou rukou za srdce.

Kedy vlastne prišiel a ako to, že som si to nevšimla ?

„A načo by si ma tipoval ?" Už zcela stotožnená s jeho prítomnosťou, sa so záujmom spýtam. Zahľadí sa na mňa, očami pozorne prejde po celej mojej tvári až mi naskočia na rukách zimomriavky.

„Čo tak fantasy ? Sci-fi alebo detektívky ?" Uznanlivo prikývnem.

„Celkom si uhádol. Čo ma prezradilo ?"

„Tvoja osobnosť. Tvoje vyjadrovanie sa a pohľad na svet. A tiež tvoj lačný pohľad na tamtú policu, keď som tu bol naposledy." Rukou namieri k sekcií s detektívkami, ktorá sa nachádza presne za mnou, načo sa jemne zahanbím a na tvár mi vyskočí červeň.

„Tak si ma odhalil. Hľadáš nejakú konkrétnu knihu alebo dnes takú, čo ti padne do oka ?"

„Akú by si mi odporučila ty, drahá Any ?" Zachrapčí a rukou prejde po tej mojej od ramena až po končeky prstov, za ktoré ma chytí.