STRATENÁ NÁDEJ

Š T Y R I D S A Ť D E V Ä Ť

Kapitola štyridsiata deviata
Nemorálny zadubenec

D a n t e

O tom, čo sa stalo u mojich svokrovcov sme si s Any vysvetlili ešte v ten večer. To, ako Tiffany neustále pripomínala Dellu a nepriamo ju prirovnávala k Anyi nebolo vôbec vhodné.

Môžem byť nadmieru spokojný s tým, akú priateľku som si vybral. Anya je chápavá a tolerantná až tak, že mi to občas vadí. V tomto prípade jej však nemám, čo vytknúť. Neviem, ktorá žena by mi po tom, čo ju počas večere ponižovala iná žena s pokojom povedala, že si tým nemám lámať hlavu a že všetko raz, keď si zvyknú na náš vzťah, bude dobré.

Čakal som hocičo iné. Bol som pripravený aj na možnosť, že by sa chcela pomstiť a vrátiť sa k nim v noci pod rúškom tmy so sekerou v ruke.

Prestaň si z toho robiť srandu, sakra!

Každopádne to, ako to prijala ma utvrdilo v tom, že je to silná žena, ktorá sa nenechá rozhádzať starou mrchou. Ak by Tiffany nespomenula jej znásilnenie, som si istý, že by k nej priskočila a vytrhala jej všetky havranie vlasy. Kotúľali by sa po zemi a občas by jedna z nich vypustila z úst výkrik.

Fakt to nie je vtipné, Dante, správaj sa ako dospelý muž a nie ako pubertiak predstavujúci si bitku dvoch žien, miesto závažnej situácie.

S istotou by jej povedala niečo, čo by ju uzemnilo. Ale to je opäť samé ak. Tiffany dobre vedela, na ktoré miesto zasiahnuť, aby ju ponížila väčšmi. Zasadila jej tak poriadny úder pod pás. Horšie je, že Anya je aj napriek terapiám na tému znásilnenie háklivá.

Preto som bol prekvapený, pozitívne prekvapený, keď doma zareagovala tak, ako zareagovala. A tiež som nesmierne rád, ako akceptuje Dellu. Nikdy sa na ňu nesťažovala. Práve naopak. Sama sa na ňu občas spýta. Vidím v jej očiach úprimný záujem spoznať ju aspoň zo spomienok. Vždy ma poznanie toho, že to nerobí so zlým zámerom zahreje pri srdci.

Rodičom som sa s hádkou nezveroval. Sme všetci jedna veľká rodina, ale rozhodne nie som žiaden rozmaznanec, aby som im hlásil každé nezhody, ktoré sa v mojom živote udejú. Oni Anyu akceptujú. Skutočne si ju obľúbili a to je jediné, na čom mi záleží. A tiež som si istý, že Tiffany sa pred nimi sama nepotopí. Rád by som sa síce pozrel na to, ako by jej mama dala jasne najavo svoj nesúhlas, ale nechcem jej robiť naprieky.

Ale moja sestra je kapitola sama o sebe. Len čo k nám v sobotu poobede zavítala, si všimla, že sa niečo nežiaduce prihodilo. Keďže vedela, kde som predošlý deň bol a s kým som bol, voľky nevoľky som jej musel prerozprávať celú vec.

Krútila hlavou, prskala ako mačka a skoro sa jej podarilo zhodiť kvetináč. Niežeby mi na ňom extrémne záležalo, ale bola by to ďalšia vec, ktorú by som musel upratať a dokúpiť. Sľúbila mi, že našich s tým konfrontovať nebude a ja tak budem môcť pokojne spávať.

Onedlho na to jej začal vyzváňať mobil. So slovami, ponáhľam sa, za sebou zabuchla dverami a viac jej nebolo.

Čo mi pripomína, že musím zistiť, čo je vo veci s mojou malou sestričkou. 

„Kto ti to neustále vyvoláva?" Ledabolo prehodím, keď si k nej prisadnem na gauč.

Zjavila sa tu pred pár minútami. Nechápem, čo sa to s ňou deje. Prichádza bez pozvania a odchádza ako sa jej zachce.

Mám tu snáď holubník alebo čo?

„O čom to hovoríš?" Pozdvihne obočie a mierne sa zamračí.