STRATENÁ NÁDEJ

Š T Y R I D S A Ť Š E S Ť

Kapitola štyridsiata šiesta
Otvorená hádka

„Nemal si mu tak vynadať. Hlavne, ak som príčinou ja." Tieto dve vety opakujem posledné dni častejšie, než modlitbičky. Nemôžem si však pomôcť.

Po tom, čo sme odišli z parku nás Dante pozval k sebe. Mason samozrejme odišiel domov alebo kamkoľvek inam. Nedali sa prehliadnuť jeho vášnivé pohľady. Jednostaj ich vrhal na Debby, ktorá si ich dostatočne užívala.

Po zavretí vchodových dverí si to Jay namieril do svojej izby, z ktorej vyliezol v tých najnutnejších prípadoch. A bol tiež priveľmi mĺkvy. Doteraz rozpráva iba vtedy, keď sa ho niekto na niečo opýta. Pred pár minútami prešiel okolo nás s autíčkom v ruke, vzal si pohár s pitím a odišiel späť.

Trhá mi srdce, vidieť ho takého skleslého. Je to malý chlapec. Dieťa. Proste ma zbadal a utekal ku mne. Nebolo to správne, mal sa niekoho spýtať alebo na mňa ukázať prstom, ale povedzme si úprimne. Malé deti nerozmýšľajú. A to je dôvod, za ktorý teraz pyká miesto mňa.

„Musí sa naučiť, že toto jednoducho robiť nemá. Anya, nevieš si predstaviť, ako som sa zľakol, keď som ho vedľa seba nezbadal. Myslel som si, že ho dakto uniesol. Ten strach, ktorý ma celého pohltil, neviem opísať slovami. Bola to len sekunda, čo som sa od neho otočil. Len sekunda. Nikomu na svete, žiadnemu rodičovi, neželám zažiť ten pocit." Hromží, telo má napäté. Avšak nesmierna bezmocnosť mu ešte vždy plápolá v očiach.

„Mala som ti zavolať skôr. Je mi to veľmi ľúto." Ospravedlním sa po stýkrát. Skormútene objímem vankúš s farebnými vzormi a hlavu si opriem ho jeho rameno.

„Anya, prestaň s tým. Netvár sa takto." Napomenie ma.

„Ako?"

„Takto. S týmito tvojimi nešťastnými kukadlami Jayovi nepomôžeš." Postaví sa, prejde k rádiu, ktoré razom vypne a obratom zapne telku, kde nahodí športový program s plávaním. Dopadne na sedačku ako vrece zemiakov, pritiahne si ma k sebe a do vlasov vtisne bozk. „Hneval som sa. Svoje si si vypočula tiež a mrzí ma, že som na teba tak vyletel. Teraz to nechaj plávať a užívaj pohľad na túto nádheru."

Akoby som mohla zabudnúť. Hubovú polievku som od milovaného priateľa dostala ihneď potom, ako Jay zabuchol dvere od izby, Debby od kúpeľne a Kyle sa rozvalil na gauč.

„Zbláznila si sa? Načisto si potratila rozum? Preboha, Anya, ak si vedela, že Jay je pri tebe a ja nikde, malo ti dôjsť, že zmizol." Otočí sa ku mne s hnevom, ktorý ním lomcuje.

„To mi došlo." Ohradím sa, lenže prv, než stihnem pokračovať ma predbehne.

„No pekne. Aspoň vieme, že si slečinka nestojí na vedení. Prečo si mi, doriti, nevolala?"

„Volala som ti, Dante. Dvakrát." Ukážem na prstoch. „Zrušil si ma."

„Prirodzene, keď už som vás videl a mieril k vám. Nebyť poskakujúcej Debby, volám políciu! Pýtam sa ťa, prečo si mi nevolala ihneď ako k tebe doletel, ale až o trinásť minúť neskôr!"

„Pretože som to najprv nevedela. Bola som v šoku, keď ku mne pribehol. Až neskôr, keď spomenul, že ste išli na zmrzku a vás som nikde nevidela, došlo mi to." Vysvetľujem celú situáciu, v ktorej som sa nedobrovoľne ocitla. Ibaže Dante je v istých ohľadoch nadmerne výbušný.

„Tak prečo si nezobrala do ruky ten posratý telefón?!"

„Keby si ma nechal dohovoriť a neskákal mi do reči už by si to dávno vedel." Fľochnem na neho s nervami v koncoch.