Kapitola štyridsiata ôsma
Nie je to skutočnéPo tom, ako sme sa doslova vyrútili z horiaceho domu plného negatívnej energie sme nikto neprehovorili slovko snáď celé veky. Jayden si musel, napriek tomu, že bol vonku za múrmi domu, vypočuť hádku od začiatku po koniec. Len čo sme ho zahliadli ako sa tisne k jeho starému otcovi s vystrašenými očami malej srnky, mi srdce puklo ešte väčšmi.
Keď som sa vracala naspäť, pri slovách, je zneužitá, som zastala, akoby ma bol niekto obaril vriacou vodou. Načúvať by sa nemalo, ale keď vravia o vás, niečo v hlbokom vnútri vás prinúti stáť a počúvať.
Nevedela som, čo robiť. Chuť vypariť sa, bola jediná vec, ktorá v tej chvíli pri mne pokorne stála. Splynúť so vzduchom, stenami, čímkoľvek iba tie slová plné jedu nepočuť.
Domov sme sa pobrali bez pozdravu. Hlavou sme kývli Oliverovi, ktorý sa na nás pozeral so smútkom i blčiacim hnevom v očiach. Vedela som, že on so správaním jeho manželky nanajvýš nesúhlasí a vzniknutej hádky mu bolo ľúto. Bohužiaľ, jeho smutný pohľad nezvráti slová, ktoré Tiffany vychrstla do tváre mne, či Dantemu.
„Vnímaš ma, Anya?" Pred očami mi luskne prstami.
„Jasné, že hej."
„Celým svojím bytím, a preto sa tváriš ako pes v mínovom poli." Prekrúti očami a pohodlne sa oprie o sedačku. Ruky položí na bruško a bruškami prstov pokreslí pár osmičiek.
„Prepáč." Povzdychnem si. „Iba som sa mysľou zablúdila v spomienkach na piatok. Ak by si to bola zažila, tiež by ťa tie kruté slová prenasledovali všade. Dokonca aj na záchod. "
„Chceš počuť môj názor?"
„A bude sa mi páčiť?" Spýtavo nadvihnem obočie.
„Asi nie." Našpúli pery a mierne potrasie hlavou do strán.
„Tak ho potom nechcem počuť."
„Aj tak ti ho poviem." Rukami sa oprie o stolík, slamkou zamieša limonádu z bobúľ lesného ovocia. „Tej žene budeš piť krv celý život. Nezmierila sa so smrťou svojej jedinej dcéry a inú ženu pri svojom zaťovi vidí z jeho strany ako zradu. Bude ťa považovať za otravný hmyz, osinu v zadku, ktorej sa musí, čím skôr zbaviť. Dobrá správa je tá, že by sa takto správala ku každej, takže to nemôžeš brať osobne. Nič s tým nespravíš. Nezmeníš to, Anya, ani keby si sa snažila, pretože tej žene koluje v hlave jediné slovko. Nepriateľ."
„Ja viem." Sú jediné tiché slovká, ktoré opustia moje pery.
Môj šiesty zmysel mi vravel, že to nebude jednoduché. Som si vedomá toho, že ma nemôže mať rád každý, ale takéto osočovanie je to, čomu som sa chcela vyhnúť.
V hlave mi lietajú slová, ktoré povedal Dante Tiffany. Zjavujú sa a odchádzajú rýchlosťou reklamy s deväťdesiat percentnou zľavou na vybraný produkt.
Buď sa s naším vzťahom zmieriš alebo s tebou pretrhnem všetky kontakty.
Ešte svojou prítomnosťou rozvrátim celú rodinu. To by som si nevzala na tričko. Musím s tým niečo spraviť, ale Emily má pravdu. Hoc by sa mi zázrakom objavila chýbajúca končatina, Tiffany by ma skôr obvinila z čarodejníctva, než aby si mi venovala úprimný úsmev a sama by mi zapálila s radosťou hranicu.
„Nechcem, aby to bolo takto." Prepletenými rukami si pridržím bradu a pohľadom skúmam rušnú ulicu.
Emily si zhlboka povzdychne a polovicu tekutiny do seba hodí na ex, ako keby mala v pohári pred sebou miesto limonády tvrdý alkohol.
ESTÁS LEYENDO
STRATENÁ NÁDEJ
RomancePozriem do jeho tmavých očí, v ktorých vidím nežnosť, láskavosť a ďalej niečo, čo neviem zatiaľ identifikovať. Zas a znova sa strácam v jeho očiach a mám pocit, že na nich začínam byť závislá. Dokonca viac ako na čiernej káve bez sladidiel. °•*°•*...