STRATENÁ NÁDEJ

T R I D S A Ť P Ä Ť

Kapitola tridsiata piata
Nočná mora v priamom prenose

„Vieš, čo mi napadlo?"

„Nemám potuchy, aký ďalší zbesilý nápad pomotal tvoju hlavu, Ethan." Zaškerím sa a do poldecáku nalejem vodku.

„Myslíš, že by bolo moc trúfalé, keby som... ehm... no veď vieš."

„Nie, neviem." Mierne sa zamračím nad jeho bojazlivosťou a neistotou, ktorú bežne neprejavuje a pokrčím nosom.

„No, či by bolo moc trúfalé myslieť si, že by Amy prijala moju žiadosť. Si žena, takže..." Vetu nechá visieť vo vzduchu a veľavýznamne sa mi zadíva do očí. Neviem, či si dnes stojím na vedení, ale ozaj netuším, čo má na mysli.

„Prepáč, Ethan, ale ja sa nejak nechytám."

„Kriste, Any, pýtam sa, či by Amy prijala moju žiadosť o ruku." Od toľkého šoku sa zaseknem, ústa sa mi otvoria dokorán, že by mi tam vletel celý roj múch a s vytreštenými očami sa ťarbavo otočím k nemu tvárou v tvár.

„Čože? Ty, ty sa chceš ženiť?"

„Samozrejme." Zvesela sa zasmeje. „Vieš, mám na to vek, netvárme sa, že nie, lebo by sme si zbytočne klamali. Ťahá mi na tridsiatku a bolo by fajn usadiť sa. Amy je moja láska od detstva. Neviem, s kým iným by som si vedel predstaviť stráviť život, ak nie s ňou."

„Som fakticky prekvapená, Ethan. Nečakala som, že by si sa práve ty chcel usadiť a založiť si rodinu. Nový obrat v deji."

„Myslím, že by som nad tým nikdy nepremýšľal, keby mi osud nebol znova poslal to ryšavé stvorenie do života. Vyhovovalo mi byť bez záväzkov, užívať si život a nemyslieť na nič iba na to, ktorá žena skončí dnes u mňa v posteli. Ale zrazu, keď sa tu objavila v ten večer predo mnou, akoby sa všetky moje city, ktoré som roky udupával, zaradom vrátili. Znie to šibnuto, však? Ako z presladeného románu." Pokrúti neveriacky nad tým, čo vypustil z úst hlavou a pustí sa späť do práce.

„Vôbec nie. Ja len, že mnoho takých ako si bol ty, sa nikdy nemení. Preto som trochu v pomykove. Myslela som, že aj s Amy to po čase vzdáš. Je pravda, že takéto zmeny sa často, dokonca si dovolím tvrdiť, že veľmi často používajú v presladených románoch." Huncútsky na neho žmurknem.

„A práve preto by si mal byť hrdý. Nebýva vo zvyku, aby sa zo šialeného sukničkára stal krotký baránok. Je to dosť nepravdepodobné. A ak túžiš po tom, aby sa Amy stala tvojou ženou, riskni to. Risk je zisk no, nie?" Zovretou päsťou ho buchnem povzbudivo do ramena. „Naber odvahu a pokľakni pred svojou vyvolenou." Dodám hrubým hlasom.

„Smeješ sa mi?"

„Nikdy by som si to nedovolila." Nevinne sa na neho pozriem a venujem mu jeden presladený úsmev.

„Veď počkaj ty potvora malá." Otočí sa ku mne od umývadla a ošpliecha ma studenou, ba priam ľadovou vodou do tváre. Skôr než by som stihla akokoľvek neprimerane reagovať, našu roztržku preruší urastený chlap so zelenými očami v stredných rokoch.

Na prvý pohľad mi to pripomenie stretnutie s Dantem. Je to ako déjà vu. Až na to, že predo mnou stojí iný, cudzí, nepoznaný muž. Pozorne si ho poprezerám od vrchu po spodok, aby som si utvrdila teóriu, avšak je to zbytočné. Do očí bijúci fakt, že tento muž v obleku za štyristo dolárov sem vonkoncom nepatrí, je jasný ako facka. 

Nakloní sa, lakte oprie o pult a bradu si položí na prepletené prsty. S prižmúrenými očami a naklonenou hlavou do strany si ma s neskrývaným záujmom preskenuje tak, ako ja jeho pred minútou. Napokon zapichne zelené oči do mojich a nepatrne sa usmeje.