STRATENÁ NÁDEJ

T R I D S A Ť

Kapitola tridsiata
Prerozprávanie životného príbehu

„Zlatko, prosím, otvor oči." Tvár mi drží nežne v dlaniach a palcami zotiera horúce slzy. Pred očami mám všetky súcitné pohľady, ktoré mi boli za život venované a jediné, čo si želám je zmiznúť. Z jeho života.

Kto si, preboha, vyberie život strávený s mrzákom?

Nechcem vidieť aj u neho ten smútok a poľutovanie. Zložilo by ma to.

„Any, zlatko, prosím." Jeho hlas je ako balzam na boľavú dušu. Je taký hrejivý a chlácholivý až sa mu nedá odolať. Pomaličky začnem odliepať viečka a očami vyhľadám neisto tie jeho podmaňujúce uhlíky. Ak som si myslela, že v nich uvidím smútok, bolesť a žiaľ, nemohla som sa viac mýliť. Odzrkadľuje sa v nich neha, pochopenie a láskavosť.

V mojich sa od dojatia opätovne začnú tvoriť slzy. Nikdy som si nepredstavovala, že raz nájdem niekoho ako je on. Niekoho, kto sa ma bude snažiť pochopiť a neodsudzovať.

Zaslúžim si ho vôbec?

„Nikdy, Any, opakujem nikdy sa mi už, prosím, nestrácaj takto pred očami. Som bezmocný len, keď sa mi v mysli vybaví tvoja strhaná tvár. Nemáš mať z čoho strach. Nikdy by som sa na teba nepozeral ako na niekoho menejcenného. Pre mňa si hotový zázrak. V živote by som ti neublížil či už slovom alebo činom. Nikdy by som ti nevenoval opovrhovania hodný pohľad. Nechcem, aby si si myslela, že sa musíš predo mnou skrývať. Ja ťa milujem presne takú, aká si a nič moje city nezmení." Prekvapene zalapám po dychu.

„Áno, milujem ťa. Čertovsky ťa milujem a nevieš si ani predstaviť ako veľmi ma bolí, keď sa do seba takto uzatváraš a utekáš odo mňa preč. Viem, že to pre teba nie je ľahké. Niekomu dôverovať, ale mne môžeš veriť." Pobozká ma na čelo a chlácholivo pohladí po vlasoch.

„Verím ti. Viac ako komukoľvek." Smrknem.

„Ale cítim v sebe niečo, čo ma ťaží a vraví, aby som to nerobila. Aby som ti neničila život. Je to ukryté v tom najhlbšom dne a prehovorí to v krásnych chvíľach ako je táto. Ľúbim ťa, musíš vedieť, že áno, pretože to je nezmeniteľná skutočnosť odvtedy, ako som po prvýkrát zazrela tvoje nevšedné tmavohnedé uhlíky." Pozdvihnem roztrasenú ruku a ukazovákom mu prejdem po perách.

„Nevieš si predstaviť, koľkokrát som sa to snažila potlačiť. Lenže ty si pre mňa dar od Boha, o ktorý cez to všetko nechcem prísť. Avšak v takomto momente mi vstúpi do hlavy myšlienka, že by si mal každý večer zaspávať v náručí krásnej a úspešnej ženy, ktorá by ti bola vekom bližšie. Ktorú by si miloval celým srdcom a vedela by ti ponúknuť omnoho viac ako úbohé dievča, ktoré v sedemnástich prišlo svojím vlastným rozhodnutím o nohu! Zaslúžiš si viac než mňa, Dante!" Posledné slová takmer s plačom vykríknem, ale snažím sa kontrolovať, aby sa niekde v jednej z vedľajších izieb nezobudil Jay. Zovretými päsťami mu búšim do hrude. Snažím sa od neho odtiahnuť čo najďalej, utiecť odtiaľto, ale zároveň tu zostať pri ňom. V jeho skalopevnom náručí, ktoré mi prináša pokoj a útechu.

„Nie, Any. Nemiloval by som už žiadnu inú ženu. To teba milujem celým srdcom. A aby sme si to vyjasnili, nie si úbohá. Nikdy to už nehovor, pretože to nechcem z tvojich úst počuť. Už viac nie, pretože to nie je to pravda! Si silná, nezávislá žena a je v poriadku, ak aj ty niekedy zapochybuješ, či už o sebe alebo živote." Zabodáva do mňa zúrivé výkričníky, mysliac si, že tým odvráti pravdu.

„Každý človek máva svoje mizerné dni, kedy by najradšej zaliezol pod posteľ a nikdy nevyšiel. Preto máme priateľov. Aby v takých okamihoch pristúpili k tebe a vymenovali všetky tvoje prednosti, ktoré ťa robia človekom. A ak máš čas do konca života, zostaň, prosím, so mnou. Pretože by neexistoval deň, kedy by som ti nedokázal, aká si v mojich očiach mimoriadna." Cez rinúce sa slzy nič nevidím, ale magnetická sila nás dvoch, ma priťahuje k nemu. Tvrdo priložím pery na jeho a do bozku vložím celú svoju frustráciu, obavy a úzkosť. Nechty mu silno zarývam do mocných ramien a tisnem sa k nemu najbližšie ako to ide. Chcem, aby ma zbavil všetkých pochybností, ktoré mátajú moju myseľ a dušu. Preto pootvorím pery, a len čo začne jazykom láskať ten môj, opadnú zo mňa ako mávnutím čarovného prútika. Akoby ich odchod vyslovene čakal na jeho bozk.