14. 8. - Bez dechu

85 5 34
                                    

Bez dechu - Hvězdář1

Leží v lese na mechu
Lidská těla bez dechu
Unavené bledé tváře
V očích chybí živá záře

Byly tady meluzíny
Utančily čeledíny
Hoši mladí, bujné kštice
Nezatančí nikdy více

Smích se změnil na lapání
Na lapání po dechu
Nad ránem se meluzíny
Vrací k svému pelechu

Noc to dlouhá byla přeci
Teď na čase je jít spát
Nechat mrtvé ležet věci
Strach by lidé měli znát

Než se zase do lesíku
Bez ostychu vypráví
Zatančí si za úplňku
A zůstanou bezhlaví

Meluzíny totiž nejsou
Ty nejhorší příšery
Pověsti se šerem nesou
Hejkal přešel přes hory

A tak zůstaň ve vesnici
Ty človíčku bezbranný
Hejkalům a šedým vlkům
Chybí lidské zábrany

Bodové hodnocení k tomuto příběhu sem.

Bez dychu – sara15

Júlia nezaháľala. Zatiaľ čo Simonovi povedala, že ide do vydavateľstva, v skutočnosti zamierila za jeho bratom Alexom.

„Ahoj," pozdravila sa Júlia.

„Ahoj. Tak čo, zasa si prišla?" spýtal sa Alex.

„Prepáč, že neviem chodiť častejšie. Ale vieš že ľúbim iba teba. Však to vieš?" spýtala sa Júlia prosebne.

„Viem. No musíš mi to ešte dokázať," povedal Alex šibalsky. Pri jej slovách zostal bez dychu. Nedávno sa jej priznal že ju miluje a ona mu na jeho veľké prekvapenie povedala to isté.

„S radosťou," povedala Júlia a bez váhania sa vrhla na jeho pery.

***

„Ah, Bože. Je to... Ah, doriti!"

„Áno? Chcela by si mi niečo povedať, kvetinka?" spýtal sa Alex.

„Nie. Ah. Si..." Júlia nedopovedala.

„Som...?"

„Si..." Júlia vzdychla. „Ľúbim ťa. Ľúbim ťa, Alex. Ľúbim ťa viac ako Simona," vyznala sa Júlia.

„Vieš, že aj ja teba," šepol jej Alex pri perách a poslednýkrát pohol prstami v nej. „Ale keď sme my dvaja spolu, nechcem s tvojich úst jeho meno ani počuť! Rozumieš?"

Júlia prikývla.

„Aaach," zavzdychla Júlia. „Si úžasný, ľúbim ťa, Alex."

„Naozaj?" spýtal sa Alex. „Nepočul som to. Zopakuj to ešte raz, prosím ťa, kvetinka."

„Ľúbim ťa," zopakovala Júlia a pobozkala ho na pery. Alex ju vzal do náručia a prešiel s ňou do sprchového kúta. Tam ju znova oprel o stenu, pobozkal ju na krk a nasmeroval do nej svoj penis.

„Si moja. A o pár mesiacov budeš už len moja. Aj Bianca je mojou dcérou," horúčkovito jej Alex šepkal všetky tieto slová do ucha, zatiaľ čo sa v nej pohyboval.

A Júlia opäť raz pri ňom zostala bez dychu. Pri Simonovi vždy len vzdychala, no pri Alexovi bola zo všetkého čo jej robil a hovoril úplne bez dychu.

Bodové hodnocení k tomuto příběhu sem.

Bez dechu – rebellious7

Na poli, z něhož v důsledku nedávné bitvy stoupal kouř, zeminu barvila krev poražených a těla byla rozházená jako hadrové panenky, ležel muž, jenž jen čekal na svůj konec. Přerývavě dýchal a nemohl se pohnout. Oči měl však dokořán.

Writegust 2Kde žijí příběhy. Začni objevovat