EAT ME!

Nôž medzi rebrami

*Jungkook

Dostavil som sa pred kabinet môjho nového triedneho, presne na čas...možno som minútu meškal, ale nemôžem za to. Je to prvý deň.

S triednym sme sa pobrali do našej kmeňovej triedy, kde som sa automaticky predstavil celej triede. Dievčatám sa ihneď rozžiarili očká i neodpustili si pretáčanie vlasov. Chlapci znova prežúvali žuvačky a tí múdrejší si ma prezerali od hora po spod.

„Ďakujem Vám, Jeon. Prosím sadnite si, kde je voľné a hneď začneme s vyučovaním." kráčal som schodíkmi hore a obzeral si voľné miesta. Väčšina triedy si svoje tašky presunuli na druhú stranu a tvárili sa, že je tam voľné. Prehltol som nad myšlienkou, čo by sa stalo, keby som si sadol k niekomu z nich, ale aj tak im to nepomôže, keďže poväčšine sedávam vzadu.

Zastavil som sa pri poslednom rade, v ktorom žiaľ už niekto sedel. 

„Smiem si prisadnúť?" spýtal som sa potichu.

„Jasné." vôbec som sa nezamýšľal nad hlasom ani výzorom danej osoby. Stačilo mi vedieť, že to je žena.

Počúval som profesora, ako tam prezentoval dejiny literatúry i pozeral sa po kolektíve ako ma sledujú. Úplne nenápadné. Mohli by ísť hrať do Hollywoodskej kriminálky.

Kým som sa sústreďoval na okolie, pred nos sa mi nahrnul balík Pepero (čokoládová tyčinka). Pozrel som sa na spolu sediacu-, doriti to je muž!

Do píska, práve sedím vedľa anjela. Bol som na tým, že to je dievča a ono to je muž. Keby som nevidel jeho ohryzok a uniformu, naozaj by som ho nazval dievčaťom. Verte, neverte, má krásne tmavomodré oči a blond vlasy. OMG, ďalší, ktorý má plné pery! Asi som naozaj gay.

„Dáš si?" ponúkol mi.

„...vďaka." s tichým poďakovaním som si zobral tyčinku a pozrel sa na profesora.

„Som Park Jimin." šeptom sa mi predstavil a podal ruku.

„Kookie." potriasli sme si nimi.

„Takže si z Jeonju, hm?" spýtal sa s podopretou hlavou o dlaň.

„Nie tak celkom."

„Rozumiem..." znova sme zrakmi upreli na učiteľa, aby si nemyslel, že nedávame pozor.

„Čo ťa donútilo prestúpiť na túto školu?" podoprel si hlavu a hľadel na mňa.

„Poznáš to, peniaze." zasmial sa.

„Jasné, poznám. Tiež sme sa kvôli tomu sťahovali." hľadel som na neho ako na zjavenie. Máloktorí s tým majú skúsenosti.

*12:00

Zazvonil zvonček a všetci študenti sa nahrnuli do jedálne na tridsať minútovú prestávku.

S Jimimom sme si celú školu akosi dobre rozumeli. Síce sa ku mne snažili prihovoriť aj iný, ale moju pozornosť si získal samotný Jimin. Je naozaj fajn chalan a veľmi dobre sa mi s ním rozpráva. Pevne verím, že aj na projektoch sa zhodneme.

„Ako sa ti zatiaľ páči škola?" spýtal sa ma behom chôdzi do jedálne.

„Fajn, len akosi si neviem zvyknúť na triedneho. Je čudné sa s ním baviť ako s nejakým štyridsiatnikom." zachichtal sa.

„Nie si sám, väčšina s tým má problém. Ale ber to z tej pozitívnejšej stránky. Je mladý a rozumie nám. Nebude s nami preberať to, čo ho nebaví." až teraz som si uvedomil, že má pravdu. Možno má to fakticky výhody. A k tomu, literatúra mi nikdy nešla. Vždy som z nej dostával trojky, takže verím, že sa to teraz zmení.