EAT ME!

Jablko

*Taehyung

Po nákupoch sme si sadli do BBQ reštiky a objednali si kuracie bulgogi, ktoré som samozrejme zaplatil. Džentlmeni vždy mávajú tú česť zvíťaziť.

„Ďakujem, za večeru, *grg, bolo to výborné." zakryl si ústa.

„Aj druhýkrát." dolial som si červené víno a pomaly z neho odchlipkával. „Mám ti ešte naliať?"

„N-nie, ďakujem. Ešte mám." pozdvihol pohár a položil ho na miesto. On určite nebude typ na alkohol. Takých je na svete málo a ja takých výnimočných rád. Síce nemajú takú červenú krv, ale aspoň nepáchne po liehovine a zvratkoch.

„Povedz mi niečo o sebe." zatočil som vínom v pohári a nezabudol nahodiť flirtovací úškrn.

„O sebe?" prikývol som. „N-no, nie je toho veľa. Som-som len obyčajný človek, tak ako všetci ostatní."

„Tak mi povedz, čo taký obyčajný človek robí?" položil som víno a podoprel si hlavu rukami.

„Nooo... ma rodinu, má priateľov, stará sa o seba, upratuje, a tak podobne." mykol plecom.

„Aha, a smiem vedieť, odkiaľ je ten obyčajný človek?" nadvihol som jedno obočie, čím som ho zaujal. Ach~ milujem, keď sa tak červená. Je na zožratie.

„Z Jeonju-, teda, nie priamo z Jeonju, ale z jednej takej štvrti." prikývol som.

„A aké to tam je?"

„Kde? V Jeonju? Celkom pekné, také-také historické miesto..." najradšej by som si priznal, že som tam jeden čas žil, ale nebudem to rozbaľovať. Je to predsa už dávno. Ešte z čias, kedy som utekal pred políciou. Zle spomienky, ale zaručujem, že už pred nimi v živote utekať nebudem.

„Objednám ti nejaký zákusok?" spýtal som sa medzitým, kým rozprával o svojom živote.

„N-nie, ďakujem. Mám svoje, a aj tak na večeru preferujem niečo zdravšie."

„Čo zdravšie?"

Z vrecka batoha si vytiahol úplne červené jablko, odrážajúce svoj lesk od lampy. Bolo také lesklé až som v ňom videl seba. Neuveriteľná červená. Určite takú nosí jeho krv.

„Nie je jablko na večer ťažké?" dokomentoval som, aby som sa zbavil zbytočných otázok môjho mozgu.

„Je, ale dedo vždycky hovoril: Chceš ostať štíhli a krásny? Potom jedz jablká." sledoval som ho s podopretou hlavou. Málokedy to robím, keďže pre mňa sú zaujímavejšie obete než ľudia.

„Skoro nikdy nemám čas si doň cez deň kusnuť, preto som usúdil, že jedno jablko mi na večeru neuškodí." otáčal si ho z každej strany.

„Prečo červené?"

„Povzbudzuje ma a energetizuje. Vplýva na moju náladu, vzbudzuje ma v rôznych veciach. Neviem jej odolať." je naozaj málo pravdepodobné, že človek si dá na večeru jablko. Dokonca ani ja sám si do úst nedám ovocie pred spaním, skôr niečo, čo ma zasýti. Predsa to je môj motív.

„Rozumiem."

„Ehm...nechceš mi povedať niečo aj o sebe?" uvedomilo som si zanadával v mysli.

„Oh, ja sa ti nepredstavil. Prepáč, som nemehlo." plesol som si rukou o čelo.

„N-nie, to nevadí. Keby si si neprečítal moje meno, aj ja by som na to zabudol." usmiali sme sa na seba.

„Tak sme sa teda našli." prehovoril som, no o chvíľu sa už celý ponoril do červene.