EAT ME!

Z pekla niet cesty späť

*Hoseok

Celý čas som pozorne sledoval i počúval rozhovor medzi dvoma štekajúcimi psami, ako sa hádajú o tom, čo bolo napísané v novinách. Jeden z nich je môj vedúci a druhý šéf FBI. Mám taký dojem, že sa raz zožerú.

To som ešte netušil, kto príde potom...

Pozrel som sa k dverám, odkiaľ prichádzal červenovlasý muž. Nemal na sebe nič napísané, bol iba v klasickom, čierno-bielom obleku a pôsobil dosť vyrovnane.

„Kto to je?" kývol som na neho hlavou. Han ho očividne spoznal, pretože tvár mu ihneď zvážnela. Isto to nebude príjemný človek.

„Felix, nechaj ho." hnedovlások aj blond-vlások sa k nemu otočili. „Veď on to pochopí, keď ho vyhodia." vedúci, teda Hyunwoo skyslil tvár. „Ak sa nepoučil zo svojej prvej chyby, z druhej zaručene."

Nerozumiem. Náš šéf, že vraj spravil chybu? Keby, kde? Prečo som nič nepostriehol?

„Lee Jooheon." komentoval potichu Han. „Najnepríjemnejšií človek CIA."

Aha, už si spomínam. Raz som ho videl v telke. Vraj vyšetroval vraždy spojené s mafiou. Bol vraj jeden z ľudí, ktorý vymýšľal šialené plány na ich honbu. Z celkovej Kórei vyriadil tak vyše 35 gangov. Pri poslednom útoku ho podstrelili do ramena, a tak dva roky maródoval, ale netušil som, že už sa vrátil v plnej zbroji, a kde to sa stál ešte vedúci vyšetrovacieho úradu. Samé novinky.

„Prečo si tu?" vyzerá to, že ani FBI a CIA sa nemajú v láske. Nečudo, keď majú takých kapitánov, akých majú.

„Videl som noviny a pozerám, že si ma s tým už predbehol, Felix. Na tvojom mieste by som z toho takú vedu nerobil."

„To fakt, Jooheon? Po Seoule nám pobehuje vrah a ty to máš hlboko v prdeli?!" šéf CIA sa smial vyše dvoch minút. Jeho smiech neustupoval, ani keď rozprával.

„Vrah? Jeden vrah?" pretrel si oči od sĺz, ktoré mu nechtiac vytiekli. „Rovno povedz, že traja."

'TRAJA?' vyvalil som oči a spolu s nimi začal potiť kyslý pot. Nedokázal som sa uvoľniť, bol som fyzicky zničený.

To nie je možné. Doteraz bol iba EAT a už sú ďalší dvaja? O-odkedy?!

„Myslíš, že EAT je jediný na slobode? Ak áno, si na omyle." pozorne som sledoval ako sa tvár takzvaného Jooheona mračila. Zrejme ide do tuhého. „To že je na slobode SUGAR nám situáciu o moc neuľahčuje. A prečo je na slobode? Lebo niekto ho podcenil a on tak utiekol!" Hyunwoo sklopil zrak k zemi a nevyjadroval sa.

„Nebudem od teba požadovať, aby si zmenil reč direktorov, ani aby si povedal pravdu, ale chcem, aby si sa ujal EAT-ovho prípadu," priblížil sa bližšie k tým dvom, voľne postávajúcim mužom. „To isté po tebe chcem s prípadom toho dealera, SUGAR-a. Ty dobre vieš, prečo..." naklonil sa bližšie k vedúcemu, ktorý neváhal a odvrátil od neho zrak. „Pretože ide im o JEDINÉ," zvýraznil. „Chcú nás zabiť..." zašepkal, no bolo to počuť všade.

Bez pozdravu sa vytratil za dverami. FBI nečakal ani chvíľu a zopakoval kroky po červenovlasom. Hyunwoo sa síce z toho nevedel spamätať, ale aj tak všetkých prinútil k spätnej práci.

Chudák, veliteľ. Musí mať toho plnú hlavu. Nechcel by som byť na jeho mieste. Ale ako je možné, že som nepočul o úteku zo Seoulského väzenia? Žeby mi to prekĺzlo medzi prsty?

Vrátil som sa naspäť k prehľadávaní spisov, no nemohol som si odpustiť otázku.

„Kto sú zvyšný dvaja?" Changbin ako prvý zareagoval a Han až za ním.