EAT ME!

Neznáma neistota

*Yoongi

Počul som seba ako som chrápal na celú miestnosť...to mám z tej roboty. Keby som sa neponúkol, že prídem variť polievku a hlavné jedlo na akciu, tak by som taký dorazený nebol, ale...mám aspoň priplatené. Aspoň peniaze mi nebudú robiť starosti.

Prebudil som sa na suchoty, z ktorých moje ústa túžili po vode, a tak isto po chuti cigaretky. Včera som asi vyfajčil svoje minimum, takže dnes to musím dotiahnuť na maximum, to jest celý balík.

Keď som sa chcel už dvihnúť, moja ruka bola zatarasená hlavou malého stvorenia, ktoré najviac obdivujem. Nechal by som ho spať ďalej, ale súrne potrebujem ísť na vzduch a zakúriť si, inak asi odpadnem.

Pomaly som spod neho vytiahol stŕpnutú ruku a ešte pomalšie vyšiel z posteli, tak aby posteľ nezavŕzgala a nezobudila mi ho. Potom som si na seba navliekol dierkavé rifle a zo zadného vrecka vytiahol krabičku cigariet aj so zapaľovačom...pre istotu beriem aj druhú krabičku.

Zapálil som si a vdýchol do seba tú skvelú tabakovú, sladkastú chuť.

„Ach~ konečne...chýbala si mi cigaretka," povedal som len tak do vzduchu a znova si z nej potiahol. Chutí naozaj skvele a ráno si ju viem stále vychutnať.

„Dobré ránko," chcel som si potiahnuť, ale namiesto toho sa mi hlava potiahla za hlasom.

„Dobre...čo nespíš?" až teraz som si mohol potiahnuť a vypustiť dym. „Či som ťa zobudil?"

„Nie, sám som vstal," oprel sa o plotik a hľadel ešte rozospato na mňa.

Jiminovo telo pokrývala jemná vyšívaná prikrývka stofarebných štvorčekov a nohavice jeho uniformy, ktoré si v noci zabudol dať dole. Asi vám to príde divné, že sme spali spolu v jeho posteli a k tomu ešte len v spodnom prádle, ale nie je to tak ako to vyzerá. Ja som totižto zaspal, kým som sledoval jeho kresbu. Chcel som ho len poprosiť, aby mi dal dole periny a namiesto toho som zahasol rovno v jeho perinách. A to, že prečo si ku mne zaľahol on je nevyriešiteľná záhada. Je to divné, ja viem, ale stalo sa a ja to teraz nezmením, ani keď chcem.

„Prepáč, nechcel som takto zaspať," ospravedlnil som sa za problémy. Nerád ich spôsobujem, iba keď mám veľkú chuť. Zvyčajne tie háčiky vznikajú z vyprovokovania a potom je to aj vidno, ale niekedy vznikajú aj takým spôsobom, keď nemám ako nakŕmiť svoje detičky.

„To nevadí...aj mne sa často stane, že zaspím na nezvyčajnom mieste," priznal sa. Ale určite to nie sú také nezvyčajné miesta, ako sú tie moje. „Prečo vlastne fajčíš?"

„Aby som sa upokojil a zahodil za hlavu všetky svoje problémy aj s minulosťou," pozeral na mňa smutne a vypytoval sa: „Prečo?"

„Nemám pekný život a o minulosti sa to taktiež povedať nedá," potiahol som si a pokračoval vo svojom slove. „Všetko je stavané na hneve a žiale, ktorými som nikdy nevedel predísť, už len kvôli otcovi," nebolo v úmysle to takto povedať Jiminovi, nechcel som ho zbytočne raniť mojou skurvenou minulosťou, o ktorej je škoda hovoriť.

„Čo bolo s tvojim otcom?" zahalil sa viac do deky, čo mal prehodenú kolo ramien a počúval moje ťažkosti. „Bol to obyčajný skurvysyn. Urobil si ma len nato, aby mi mohol jebať hlavu o zem a zhasínať na mne tie prekliate cigarety," vdychol som do seba ešte väčšie sústo ťažkého dymu až som sa trochu tým rozdusil. „Chodil po kluboch a jebal tam s každou jednom prostitútkou, možno aj s tromi naraz. Kto vie, možno mám niekde brata," hľadel na mňa psími očami a so smútkom na tvári ma počúval. „Nerozumel som jeho zmýšľaniu. Bol celý divný."

„A mama?"

„Nikdy som ju nepoznal. Raz mi otec rozprával, že odišla niekde na druhý kontinent. Že si chcela ešte užívať mladosť," hľadel som na cigaretu, ako pomaly sa z nej stáva špak a ako pomaly dohoruje...možno ešte stihnem urobiť jedno potiahnutie. „Preto obdivujem teba ako vyrastáš v takej pokojnej rodine, nie jak ja na ulici."