EAT ME!

Profesor literatúry

*Namjoon

Bolo to akoby utíchol všetok dážď v mojom srdci. Jeho prvé kroky, ktoré prechádzali miestnosťou počul i videl každý. Všetka tá jeho plná krása, vlastnosti a jeho neopísateľný anjelský hlas sa vznášali miestnosťou, akoby boli iba obyčajným pierkom na oblohe. Iba pred ním jediným mi padla sánka.

„Dobrý deň, som Kim Seokjin a dnes vám budem zastupovať prednášku."

V mojom srdci vtedy zaznelo to veľké cink, o ktorom zakaždým dospelí hovoria. Vraj ma zaznieť iba raz...a stalo sa.

To celé začalo pred mesiacom, len čo som nastúpil do štvrtého ročníka. Stačilo sa mi iba na neho pozrieť a srdce mi pri ňom s radosťou skákalo von oknom. To som nebol ja. Moje Ja vždy patrilo mafií – vraždám, peniazom, drogám, sexu - nikdy nie niečomu takému a už vôbec nie citu, čo sa volá láska.

Ak je láska pokladaná za vraždy, som ochotný ju spáchať viackrát po sebe, ale ak láska ukazuje nenávisť a žiarlivosť voči blízkym tej osoby, som ochotný si ju získať jedine pre seba. A nezáleží, akým typom, len aby bola moja.

~

Písal som sloh a zároveň počúval priblbú skupinku mojich spolužiakov, ako sa na niečom dohadujú a rehlia zároveň. Kto by už len sa nesmial, keď sú raz takí sprostí, až to bolí?

„Hej, Sexy Namjoon!" otočil som sa na nich, až keď som za posledným slovom na papieri vložil bodku. „Nejdeš dneska s nami do baru? Koná sa tam diskotéka a bude hrať živá rocková skupina."

„Rád by som, ale mám v pláne robiť niečo užitočné," všetci tí idioti len s radosťou zvýskli a zanadávali, že aké mám ja šťastie. Retardi, prečo za každou volovinou, čo vypustím z huby musia myslieť, že idem niekoho šukať? To vyzerám až tak nadržane alebo si zo mňa iba robia žarty? Popravde, nikto odtiaľ netuší, že medzi nimi študuje mafián a vrah zároveň. Kebyže moji rodičia nezomrú a neopustím svoju skupinu, už dávno by sa to tu roznieslo a moje štúdium by ostalo prerušené. Žiaľ, moje šťastie má výhru.

„Kto to dnes bude?" znova som spozornel na rozkokošených spolužiakov s enegeťakmi v ruke.

„Sám sa nechám prekvapiť," naozaj nemám v pláne si užívať s niekým súlož. Máme vražednú poradu, ktorú si samozrejme nechcem nechať ujsť, keďže som v partií s dvoma dosť známymi vrahmi. Každopádne, keby som ich tam nechal osamote, možno by sa navzájom pozabíjali. Predsa minule sa dostali tomu druhému do zuboch, keď zbadali svoje vzájomné ciele. Múdre od nich.

„Na miesta vás poprosím," uprel som zrak na nášu triednu učiteľku, ako vchádza do triedy. „Šup, šup, nemám na to celú hodinu, o desať minút odchádzam." aspoňže to. Nemám rád tie hodinové predslovy mojej triednej. Je tak vžitá do tej literatúry, že ju ani vysvetliť nevie. Mám jedno šťastie, že moja hlava je na tom s IQ výborne. Bez neho by som dopadol ako moji psychopatickí spolužiaci.

„Tieto úlohy si zrobte teraz na hodine. Príde k vám zastupovať profesor Seokjin," povedala Seokjin? Naozaj povedala toto meno? Bože, môj deň sa znova stane lepším! Zrejme po porade si pôjdem predsa len zapichať.

Päť minút ostalo imaginárne ticho, no potom sa otvorili dvere, kde stala moja krásna dušička.

„Utíšte sa!" povedal svojim tenučkým hlasom, no spozorneli na neho okamžite. „Pani profesorka vám dala úlohy, tak ich robte. Päť minút pred koncom ich skontrolujem," posadil sa za katedru a otvoril svoj zápisník. Môj pohľad sa za nič neodvrátil od jeho krásy. Keby som sedel bližšie, prezrel by som si každý jeho detail, možno si ho predstavil nahého, kto vie.