EAT ME!

X-rated

*Seokjin

Už keď som vedel meno tej osoby, ktorej srdce si Namjoon chce získať, spomenul som si, že také meno nosí iba jedná jediná osoba a to ja...

Bez slov sme boli otočení k sebe a hľadeli si do očí. Na mojom pohľade doslova vynikal nesúlad a na jeho znova egalita. Čakal som či nezavtipkuje alebo nevybuchne smiechom, ibaže stál, ani sa nehýbal a upieral na mňa svojim pohľadom, aký mával zakaždým, keď sme sa na škole čo len minuli na chodbe.

Hltal som sliny a neviem akým zázrakom som čakal, že mi to vysvetlí, lebo nemal som, čo k tomu povedať. Viem, že láska robí divy, ale žeby až také odvratné?

„Už odkedy ste nastúpili na školu som do Vás blázon," vravel mi to do očí a popri tom sa usmieval, akoby mi naozaj vyznával lásku. „Od samého začiatku ste mi venovali svoj úsmev, ktorému som vedel podľahnúť," urobil krok bližšie ku mne. „A vtedy v knižnici...to bola posledná kvapka, kedy som sa do Vás naozaj, naozaj, naozaj zamiloval."

Stáli sme po blízku svojich tiel, kde nás osvetľovali svetla kolotoča a rozprávali si nemožnú lásku medzi nami dvoma. Áno, vtedy v knižnici som sa cítil skoro rovnako, ale vedel som, že ma doma čaká niekto oveľa dôležitejší...a aby bolo všetko po poriadku, som heterosexuál.

„A-ale prečo ja? Sme učiteľ a žiak-,"

„Už len z toho viem, žeby ste mi šancu nikdy nedali," čo mu mám nato povedať? Ako mám reagovať? Mám sa tešiť alebo radšej plakať? Ani sám neviem rozlúštiť pocity vo vnútri, tak ako ich mám dať najavo? „Vždy sme mali k sebe tak blízko, aj keď len v budove školy. Každý nás videl a každý si o nás namýšľal...videli, že som zaslepený láskou," bol znova o krok bližšie ku mne, až tak, že si ma dokázal chytiť za boky. Vtedy sa asi moje pocity najviac zmiešali a bunky v tele panikárili. „...iba vy ste to nevideli."

Spojil som si nohy k sebe, lakte k telu a dlaňami som sa oprel o jeho dotýkajúce sa ma ruky. Je na zbláznenie hľadieť takému príťažlivému chlapovi do pravdivých oči, plných pravdivých slov. Dobre poznal moje slova, ibaže sa nezaprel a stále čaká ďalej, aj keď vie, že je to nemožné.

„Preto sa Vás spýtam prvý a posledný raz..." hladkal mi boky, no nie tak šialene a šteklivo ako Hyekyo, ale tak jemne a príjemne, aby ma upokojil od všetkého napätia, čo tu na mňa vyvalil. „Ak odpoviete nie, nebudem Vás s tým už viac doháňať a budete mať odo mňa navždy pokoj," už vyše tých piatich minút predpovedám, akú otázku mi položí, síce vie, že odpoveď bude nie. „Dali by ste mi šancu?"

Môj protivník dole v nohaviciach stal...tak isto ako ráno, keď sa naša vášnivá scénka rozvíjala, no teraz je naozaj tvrdý. Po všetkom tom rozpore s mojou snúbenkou a rodičmi, či kolegami v práci, mám chuť na sex, ibaže ho popieram, a vtedy v tie dní by som bol rád za takú chtivosť, ktorú som si už len z deptania nevedel užiť.

Ak mám povedať pravdu...on bol ten, čo dával na mojich hodinách dobrý pozor...on bol ten, ktorý mi vedel pomôcť v každej situácií...on bol ten prvý žiak, ktorého moje doučovanie bavilo, a kde som sa vedel vyrovnať...on bol ten, ktorý už držal v rukách môj zadok...on bol ten, ktorému som spal na ramene, a ktorý mi vravel: „To bude dobre." A on bol ten, ktorý ma večnosť miloval...

Čo mám robiť? 

Aj po tomto výlevu slz stále váham, či je to správne nie len z hľadiska učiteľa, ale aj z hľadiska zadaného chlapa. Chcem si tu peru vo vnútri úst rozkúsať kvôli nerozhodnutiu, síce by som ho rád pobozkal. Vždy som chcel skúsiť, aký je v tom dobrý a či ma dokáže niečo naučiť, ale...stálo by to za hriech?