Kim Taehyung - pod krycím menom EAT - je sériový vrah a zároveň študent 3. ročníka VŠ, tajne ukrytý v meste Seoul ako čestný a priateľský človek, ktorý sa správa tak, akoby aj cudzích poznal.
Na rozdiel od neho je Jeon Jungkook tichučký a nepozorný...
Pomaly a na istotu som prešiel areál školy spoza budovy a pomaly sa dotrepal do opustenej klubovne. Otvoril som dvierka naklonené v šikmine, pod oknom a skočil do vnútra špinavej miestnosti, plnej temna. Túlal som sa vlhkou pivnicou, kto to smrdelo samou starinou a prachom, či zhnitého dreva.
Vyšiel som drevenými, deravými dverami a vošiel do miestnosti s bordovým gaučom, veľkou bielou tabuľou a roztrepaným umývadlom. Okná boli zaklincované drevom a stoličky pooblamované i napadnuté škodcami. Hm, dielňa jak pre zabijakoch.
Zavrel som dvere a pozrel sa na dve postavy pri okne, z toho jedná bola v ľahu na gauči.
„Hm, niekto ma predbehol," zhodil som z ramena tašku na zem a oprel sa o linku, z ktorej sa skotúľali všetky klince, na nej položené. Ak na nich jeden z nás vstúpi môžeme si to odskákať pekne do nemocnice, ale ja to nebudem, keďže veľmi dobre viem, kde spadli.
„Yoongi tu bol prvý," zaštebotal Namjoon, pozerajúc do toho mastného skla. „Tiež som len nedávno prišiel."
„Fajn, tak spusťte. Neviem, ako dlho vydržím v tejto diere, lebo je to tu nechutné," bielovlások sa zasmial a lenivo zdvihol riť z gauča. Na tabuľu zavesil akúsi fotku a ešte k tomu kriedou niečo písal.Hneď ako nechal voľný priestor pred tabuľou som zistil, že toho muža na obrázku veľmi dobre poznám.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Toto nemyslíš vážne!" obidvoch nechápavé pohľady sa strhli na mňa, lebo som vyjačal na celú miestnosť. „Tohto tu že nemám zabíjať? Naozaj?!" pretrel som si ústa od nechtiac vypustenej sliny. „Vieš vôbec, kto to vlastne je?!" vyštartoval som svojim slušne hrubým hlasom.
„Park Jimin," úsmev ma opustil. Tento tu chudák, že je ten jeho Park Jimin? Ten ktorý sa stal mojim terčom ešte pred príchodom Kookieho? Jebať ho! Mal som ho zabiť skôr než sa toto všetko stalo, ale čas nevrátim.
„Neviem, či ti dokážem sľúbiť nezabiť také roztomilé stvorenie. Predsa len už som si ho obľúbil ako môj najbližší cieľ," ten menovaný Yoongi doslova po mne vyštartoval. Videl som mu na očiach ako ma chce zabiť. Kebyže ho Namjoon nezastaví, určite by som už ležal v kaluži krvi. Existuje možnosť, že o tomto človeku niečo neviem? Čo ak to nie je len drogový dealer, ale o niečo horšia beštia? Možnože na prvý pohľad vyzerá ako nejaká nevinná korisť, ale v hĺbke je niečo stokrát strašidelnejšie.
„Čo si to povedal, ty hajzel?! Zopakuj to!"
„Dosť!" Namjoon sa chopil príležitosti a zvrieskol na nás oboch. „Takto spolupráca medzi nami fungovať nebude!"
„On si začal!" skríkol po mne.
„Hej? A čo som ti tak urobil?" rýpal som do neho ďalej. Jednoducho, som taký malý provokatér.
„TAEHYUNG, STAČILO!" takto to dopadne, keď sa stretnú svetu-škodlivé bytosti. Jedna na druhú vrčí a potom sú všetci pod tlakom. „Mám vás tak akurát po krk!" otočili sme sa k sebe chrbtami a ďalej počúvali múdreho Namjoona.
