EAT ME!

Bluf

*Hoseok

*nedeľa

„Hoseok, počúvaš ma?"

„Čo?" vyrovnal som sa so zmäteným pohľadom na sestru. Úplne som zabudol, že sedíme v meste, z jednej z kaviarní a je nedeľa ráno.

„Ach, prepáč, nedospal som," pretrel som si oči od zaliatia únavy a opäť sa venoval rečiam Jiwoo. „Čo si hovorila?"

„Seokie, si v poriadku? Nevyzeráš tak." zosmutnela.

„Ale áno, len ťažká noc." som rád, že mi to uverila. Nechcelo by sa mi vysvetľovať, že premýšľam nad prípadom, z ktorého som ešte nič nevyriešil. Kým ja nájdem prvú stopu, ostatní budú aj prijatý a ja sa dočkám tak jedine prepadu.

Ale nie, toto je vážny prípad a venujem sa mu len týždeň, z toho mi trošku pomohli Changbin s Hanom, tak čo chcem? Musím byť trpezlivý. Dám to!

„...a potom sme s kamarátkou išli na takú veľkú zmrzlinu. Cí, ale vieš, aká bola fajná?..." moja sestra rada rozpráva príhody z Ameriky i o tom, akú ma skvelú prácu a jak sa jej darí. Začiatky bývajú dobré, ale po desiatich minútach, človek prestáva vnímať a zamýšľať sa nad svojimi myšlienkami, ako ja teraz.

„...a teraz ty. Ako sa ti darí?"

„Celkom...to ujde." sestra viac-menej rada komunikuje, no ja som jej opakom. Málokedy niečo zo mňa vyjde a ona to vie.

„A čo misia?"

„Misia?"

„Áno, predsa si mi hovoril, že máte za úlohu splniť nejakú misiu." naozaj? Hovoril som jej o tom?

„A-ahá, tá misia, už viem. Super, som do nej úplne zažratý. Onedlho ju vyriešim a budem medzi top detektívmi." prečo klamem? Prečo moja lož je tak dokonalá? Už sa cítim ako EAT. Klame, aby ho svet nepoznal.

„Teším sa s tebou. Málokto je taký šikovný ako môj mladší braček, no nie?" keby len tak vedela, aký som nešikovný a drbnutý. Predsa len taký ľudia si vyberú tú najpsychopatickejšiu misiu.

„Odskočím si, pokiaľ nevadí." postavila sa i opravila biele šaty bez ramienok.

„Iste. Objednám ti ešte niečo?"

„Môžem ťa poprosiť nejaký dezert?"

„Jedávaš na raňajky dezerty?"

„Keby si len vedel, koľko dodávajú energií, nečudoval by si sa." s kabelkou točila do dievčenských záchodoch.

Úplne som zabudol, aká je roztomilá. Čo pre ňu nespravím?

Postavil som sa a prišiel k pultu, kde obsluhovala mladá plavovláska.

„Váš denný dezert, poprosím." ihneď sa na mňa usmiala a pustila sa do prípravy čokoládového pohára.

Chvíľku som tam stál, aby som počkal, kým ho dokončí, keď v tom sa na celú kaviareň spustil ženský vresk. Ihneď som zareagoval, že to bolo z dámskych záchodoch. V mysli sa mi zjavila moja sestra, ktorá tam vtedy vchádzala, a ako prvé mi v hlave preskočila desivá myšlienka.

„JIWOO!" zvrieskol som a otvoril dvere, kde mi zrak udrel na sestru, sediacu pri dverách jednej z kabín a zakrývajúcu si ústa. „Jiwoo, čo sa stalo?!" prstom mi ukázala na veko nádrže, kde bola položená ženská hlava, z ktorej sa po celom WC rozlievala krv. Na zemi, vedľa záchoda, boli položené jej krvavé chodidlá s nalakovanými zelenými nechtami.

„O môj Bože..."

*Taehyung

Prevalil som sa na bok, s ešte zatvorenými očami, a vydal zo seba tichý povzdych. Znova, keď som oči otvoril, som uvidel tú samú izbu so zajačikom vedľa mňa. Ešte spinkal. Naozaj krásne ráno. V takom by som sa chcel budiť každý deň. Určite by som mal hneď krajšiu náladu.